Formálne hnutie, ktoré má štyroch členov, bolo podľa neho zriadené len preto, aby umožnilo vstup do parlamentu nezávislým kandidátom. Rozhodnutia však prijíma poslanecký klub a ten by podľa Viskupiča bol schopný systematicky podporovať programové vyhlásenie vlády, ktorej by bolo OĽaNO členom.

„Odmietame len (zákulisné, pozn. TASR) dohody na štyri oči. Nehovorí to vôbec nič o tom, že neexistujú dohody, ktoré vznikajú na základe dlhých diskusií. Sú stabilné, lebo sú postavené na svedomí a presvedčení 19 členov poslaneckého klubu,“ povedal.

„Nemáme paralelné štruktúry, ako keď si politická strana, napríklad SNS, vytvorí tzv. predsedníctvo a podobne, čo sú väčšinou ľudia, ktorých nikto nikdy nevolil, u nás všetky rozhodnutia prijíma priamo poslanecký klub. Je to najvyšší rozhodovací orgán hnutia a sú to ľudia, ktorí dostali dôveru priamo vo voľbách,“ dodal Viskupič v reakcii na kritiku predsedu SNS Andreja Danka. Ten navrhuje meniť zákon o politických stranách okrem iného aj preto, že dnes je možné mať v parlamente stranu len so štyrmi oficiálnymi členmi a poberať na jej činnosť rovnaké prostriedky od štátu ako strany s tisíckami členov.

Viskupič oponuje, že OĽaNO odmieta termín „stranícke štruktúry“, o účasť ľudí z regiónov na svojej činnosti však záujem má. „Na klube aj v regionálnom tíme prebieha mohutná debata. Nie je pravda, že nemáme nejakú mapu regionálnej spolupráce. Terminologicky sa vyhýbame pojmu „štruktúry“. Myslíme si, že štruktúrované strany nepriniesli Slovensku to najlepšie,“ poznamenal. „A vymedzenie sa voči štandardnému fungovaniu štandardných politických strán je vstupom OĽaNO na politickú scénu dosť evidentné,“ zdôraznil.

„Je veľmi škodlivé, ak sa akákoľvek moc chce betónovať vo svojej pozícii tým, že chce meniť zákon o politických stranách. Vládna moc sa snaží zmeniť pravidlá hry počas hry. Nás do tejto debaty zatiaľ nepozvali,“ dodal Viskupič s tým, že v OĽaNO už vznikla pracovná skupina, ktorá regionálnu spoluprácu rieši. „Otázka je, ako pôsobiť v regiónoch a vytvoriť autentickú mapu registrovaných sympatizantov. Potom je už len technická otázka, ak prijmú nejaký veľmi tvrdý zákon, zmeniť to na reálne členstvo,“ poznamenal.

Viskupič tiež odmietol kritiku, podľa ktorej poslanci za OĽaNO diskutujú v parlamente príliš expresívne, napríklad bežne označujú koaličných oponentov za „zlodejov“. „To, že sa niekto rozhodol používať v parlamentnej debate aj tvrdé slová… Pre mňa ‚zlodej‘ ešte nie je za čiarou. Pre mňa je veľmi infantilné a za čiarou, keď minister vnútra alebo aj premiér pomenujú poslanca Uhliarika ‚Pentliarik‘,“ povedal.

„Tento slovník nepriniesla do parlamentného diskurzu ani OĽaNO, ani iné opozičné strany. Akoby sme mali krátku pamäť, ja si pamätám opitých poslancov, ktorí sa vulgárne vyjadrovali na terasách a dokonca tam realizovali malú potrebu. Toto nie je pre parlamentnú diskusiu nič nové a kontinuitu tohto reprezentuje najväčší moralizátor parlamentného pléna, pretože je šéfom SNS,“ povedal Viskupič.

„Naša spoločnosť je vo veľkej miere bezmocná pri mnohých agendách, ktoré by mala reprezentovať vláda. Ak máme nekultúrne prijímanú legislatívu a jej nekultúrne prejavy zažíva každý občan, ak to má niekto pomenovať pravými slovami, niekedy tvrdé slová, aj keď ja osobne ich nepoužívam, sedia,“ uzavrel tému poslanec OĽaNO.

V diskusii naznačil, že hnutie ďalej pracuje na myšlienke tieňovej vlády. „Ak existuje nejaký základný politický šlabikár, písmeno „A“ je, že strana, ktorá skončí v opozícii, zostaví tieňovú vládu,“ povedal Viskupič. Vytvoriť by ju mohli s SaS, s ktorou ich spája okrem opozičného pôsobenia aj spoločná história. Nie je to však jednoduché, lebo úlohy aj inštrumentárium tieňového ministra sú iné ako v prípade reálneho člena exekutívy. Treba vyriešiť praktické otázky, napríklad ako a kedy odvolať člena tieňového kabinetu z funkcie a zhodnúť sa aj na personálnom obsadení. „Nemusíme to unáhliť. Možno čo sa týka osôb, ktoré by mali ten–ktorý rezort reprezentovať, to bude trvať dlhšie,“ poznamenal. V tejto chvíli je podľa neho možné uvažovať aj o postupných krokoch, napríklad vytvoriť nejaký typ spoločnej rady.

Programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry označil Viskupič za málo ambiciózne. Medzi tri priority programového vyhlásenia patrí zvýšenie prostriedkov na obnovu národných kultúrnych pamiatok s previazanosťou na cestovný ruch, vstup súkromných zdrojov do kultúry formou sponzorských zmlúv a zriadenie fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

„Myslím si, že si Marek Maďarič zobral na plecia veľmi málo. Áno, s obnovou národných kultúrnych pamiatok sa dá len súhlasiť. Ale v minulom programovom vyhlásení vlády mal záväzok získania väčšieho objemu finančných prostriedkov pre rezort kultúry, čo sa mu nepodarilo, aj to priznal, že tento záväzok nenaplnil. Teraz si ho ani nedal,“ povedal Viskupič. Osobne by presadzoval nielen zvýšenie prostriedkov do rezortu kultúry, ale aj zvýšenie kompetencií ministerstva, pod ktoré by podľa neho mal spadať aj šport a cestovný ruch.

Viac aktivity by očakával aj vo sfére kultúrno–kreatívneho priemyslu, na podporu ktorého sa podľa neho v tomto štvorročnom období počíta s 270 miliónmi z eurofondov. „Kultúrno–kreatívny priemysel je minimálne poslednú dekádu v Európe výrazne diskutovaná téma. Dobre zadefinovaný, podporený legislatívnym rámcom, dobre spoločensky oddiskutovaný dokáže produkovať viac pracovných miest ako napríklad automobilový priemysel,“ povedal Viskupič.

Za nepostačujúci považuje aj model sponzorských zmlúv, ktoré chce na podporu kultúry presadzovať ministerstvo. „Nehovorím o nejakých sponzorských zmluvách. Ja hovorím o strešnej norme, nazvime to zákon o sponzoringu. Definoval by parametre sponzoringu, donorstva a darcovstva,“ vysvetľuje Viskupič.

Poslanec OĽaNO nesúhlasí s delimitáciou Slovenského centra vizuálnych umení (SCVU) Kunsthalle Bratislava z Národného osvetového centra (NOC) pod Slovenskú národnú galériu (SNG). Ani podľa Viskupiča sa zaradenie Kunsthalle pod NOC príliš neosvedčilo, preferuje však jej osamostatnenie. „Ja som tvrdil, že to má byť jednoznačne samostatná inštitúcia. Má to byť veľmi kreatívny, „fresh“ priestor, ktorý zobrazuje vizuálne umenie, dáva priestor domácim umelcom a líši sa od obrovskej, uznávanej a mohutnej inštitúcie, ako je SNG,“ dodal. Okrem toho, hlavným sponzorom Kunsthalle je podľa Viskupiča banka a SNG sponzoruje iná banka, priama konkurencia tej prvej. Takže spojením inštitúcií zrejme jedného sponzora stratia.

„V celej delimitácii podľa mňa ide o vymenenie persón,“ povedal. „Predpokladám, že v nejakom časovom horizonte príde k výmene vedenia Kunsthalle. Bez kontinuity a bez dialógu,“ dodal Viskupič.

Vrátil sa aj ku kauze kontrolórky Slovenského národného múzea Daniely Nehezovej, ktorá spolu s ním vystúpila na tlačovej konferencii vo februári. „Našla veľké pochybenia v ekonomickej alebo finančnej disciplíne v jednom z múzeí, konkrétne sa to týkalo múzea v Bojniciach,“ uviedol Viskupič. Nehezová aktuálne odchádza z pracovnému pomeru dohodou. „Bolo jej niekoľkokrát naznačené, že má odísť. Podľa vlastných slov neprišla o svoje miesto kvôli dohode, ale preto, že ju k tomuto kroku donútili, je to 65-ročná pani,“ povedal Viskupič. Dodal, že Nehezová podala pre pochybenia podnet na generálnu prokuratúru a kauzu chce ako opozičný poslanec naďalej sledovať aj on.

Na druhej strane, Viskupič ocenil zámer ministerstva pokračovať v praxi venovať niektorý rok významnej osobnosti slovenskej histórie, ako to bolo v prípade Roku Ľudovíta Štúra na 200. výročie jeho narodenia. Minister Maďarič aktuálne uvažuje o Roku Milana Rastislava Štefánika. „Tento nástroj veľmi vítam, mohlo by to byť aj častejšie,“ reagoval Viskupič s tým, že 100. výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika v roku 2019 je veľmi dobrou príležitosťou na takýto rok.