Bratislava 10. decembra 2022 (HSP/Sonar21/Foto:TASR-František Iván)
Pieseň “Wind of Change” nemeckej rockovej skupiny Scorpions bola v roku 1990 dokonale načasovaná: komunistický systém sa rúcal a ľudia v Európe cítili, že po skončení studenej vojny konečne existuje šanca na trvalý mier a spoluprácu, píše Larry Johnson vo svojom poslednom príspevku. Klausa Meineho, slávny hlas skupiny Scorpions, inšpirovala návšteva skupiny v Rusku v predchádzajúcom roku k napísaniu skladby, ktorá sa odvtedy stala jednou z najúspešnejších piesní v histórii populárnej hudby s viac ako 14 miliónmi predaných kópií
Pieseň, ako aj tento konkrétny videoklip na YouTube, na ktorý som vám dal odkaz nižšie, zachytávajú “kúzlo okamihu” – nádej a dobrú vôľu Európanov na začiatku 90. rokov 20. storočia spôsobom, akým to pravdepodobne nedokáže žiadna iná pieseň, videoklip, kniha alebo editoriál. (Náhodou viem niečo o “kúzle tej chvíle”, pretože sme s Barbarou v roku 1990 cestovali do Nemecka a Poľska).
Scorpions využili svoje príležitosti na nezabudnuteľné koncerty v Európe, ale najmä v Rusku. Podľa novinovej správy:
“Wind of Change” sa údajne stal jedným z najpredávanejších singlov v histórii. A určite je to jediná power balada, ktorá bola osobne – a to mnohokrát – predvedená bývalému sovietskemu vodcovi Michailovi Gorbačovovi (naposledy v roku 2011 na slávnostnom galavečere k jeho 80. narodeninám v Londýne).
No zatiaľ čo mnohí Rusi a Európania vo všeobecnosti boli inšpirovaní a plní nádeje, “vojnové prasatá”, ktorými sa hemžila vláda USA, Pentagón a CIA (ako aj vojnové prasiatka NATO), už pracovali nadčas, aby zmarili akýkoľvek pokrok smerom k medzinárodnému zmiereniu a partnerstvu. Bez nepriateľa, či už skutočného alebo imaginárneho, je korporátno-vojenský behemot USA ako obludná ryba bez vody. A tak sa v priebehu niekoľkých mesiacov porušil sľub, ktorý dal ruskému vodcovi Michailovi Gorbačovovi minister zahraničných vecí USA James Baker, že NATO sa nepohne “ani o centimeter” na východ od Nemecka, a začal sa vojenský pochod na obkľúčenie Ruska základňami NATO.
Táto jedinečná historická príležitosť na trvalý mier a spoluprácu medzi Západom a Ruskom bola premárnená. Navždy.
Zároveň bolo ruské hospodárstvo takmer ochromené a jeho suverenita takmer zničená západným štýlom “voľného trhu”, ktorý Západ neúprosne vnucoval. Ako to vidím ja, americká zahraničná politika je debilne jednoduchá: buď “americká cesta” – alebo diaľnica (do pekla). Líbya tam už je. Rovnako aj Irak. Sýria by tam bola tiež, keby Rusko nezasiahlo.
Kolaps Ruska sa nakoniec podarilo odvrátiť vďaka odhodlaniu vlastne jediného človeka: Vladimíra Putina. (Preto má medzi ruským obyvateľstvom viac ako 80-percentnú podporu.) Zvyšok je nedávny príbeh, ktorý viedol k súčasnému postaveniu Ruska ako, opäť, vojenskej veľmoci s vynikajúcou, bezkonkurenčnou vojenskou raketovou technológiou. Ak k tomuto rýchlo rastúcemu smrtiacemu ruskému raketovému arzenálu (ako napríklad hyperzvukový Kinžal alebo Zircon) pridáte novú generáciu stíhačiek (ako napríklad stíhačka Suchoj “Šachmat”) a ďalšie vojenské lietadlá a techniku (ako napríklad supermoderný tank T-14 Armata), zrazu si uvedomíte, že pravidlá hry sa tentoraz nenávratne zmenili. (Mimochodom, ak to neviete, S-400 je “najschopnejší a najsmrteľnejší raketový systém protivzdušnej obrany dlhého dosahu na planéte”. Testuje sa nový, lepší S-500.)
Keď budete počúvať “Wind of Change” a sledovať Scorpions naživo, na chvíľu sa zamyslite, akú úžasnú, jedinečnú príležitosť na mier a spoluprácu medzi USA/Západom a Ruskom zničili tí americkí a európski politici, ktorých o dve desaťročia skôr rockoví hudobníci z inej slávnej skupiny Black Sabbath nazvali výstižne “vojnovými prascami”.
Staré príslovie hovorí, že pero je mocnejšie ako meč. Teraz však chcem tvrdiť, že ešte mocnejšia ako pero aj meč je politická protestná pieseň. A dúfam, že vďaka takým umelcom, ako sú Klaus Meine, John Lennon, Bob Dylan, John Fogerty alebo Czesław Niemen (mimo Poľska málo známy), sa opäť naskytne príležitosť na mierový svet. Miliardy ľudí inšpirovaných piesňou “Wind of Change” Klausa Meineho, “Imagine” Johna Lennona alebo “Blowin’ in the Wind” Boba Dylana nemôžu byť donekonečna bezmocné, nemôžu byť donekonečna ignorované.
Pozrite sa, prosím, na aktuálny počet zobrazení “Wind of Change”: takmer 1 miliarda.