Vo veku 88 rokov zomrel režisér, scenárista a pedagóg Rudolf Urc

Urc stál od konca 50. rokov minulého storočia pri obrode slovenskej dokumentárnej tvorby a v rokoch 1972 – 1991 sa výrazne podieľal na produkcii a úspechoch animovaných filmov. Ako režisér sa podieľal na animovaných snímkach a seriáloch ako Oráč a obri (1975), Minútky na vrátnici (1978), Prvá trieda (1984), Dada a Dodo (1988), Rozprávky z nočnej košieľky (1990) alebo Bratislavské rozprávky (1995).

Napísal aj knihy venované filmovej tvorbe Animovaný film (1980) a Traja veteráni za kamerou (1988). Pre študentov Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave pripravil skriptá Dejiny animovaného filmu I. (1995) a Dejiny animovaného filmu II. (1999). Obsiahlu publikáciu o živote a tvorbe Viktora Kubala s názvom Viktor Kubal: Filmár, výtvarník, humorista vydal v roku 2010. Ako osemdesiatnik publikoval Neviditeľné dejiny dokumentaristov (2017).

Na VŠMU v Bratislave zakladal Katedru animovanej tvorby a stal sa jej prvým vedúcim. Patril k zakladateľom festivalu Bienále animácie Bratislava.

Profil Rudolfa Urca, osobnosti dokumentárnej a animovanej filmovej tvorby

Vo veku 88 rokov v utorok (13. 1.) v noci zomrela legenda slovenskej kinematografie, dramaturg, režisér, scenárista, publicista a pedagóg Rudolf Urc.

TASR v tejto súvislosti prináša profil Rudolfa Urca, významnej osobnosti slovenského dokumentárneho a animovaného filmu, ktorý od konca 50. rokov minulého storočia stál pri obrode slovenskej dokumentárnej tvorby. V rokoch 1972 – 1991 sa výrazne podieľal na produkcii a úspechoch animovaných filmov. Na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave zakladal katedru animovanej tvorby a stal sa jej prvým vedúcim. Patril aj k zakladateľom festivalu Bienále animácie Bratislava.

Rudolf Urc sa narodil 12. júna 1937 vo Zvolene. Po absolvovaní štúdia dramaturgie na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe začal pracovať v Bratislave ako režisér a vedúci dramaturg Spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov, pričom nakrútil dokumentárne filmy ako Človek z Málinca (1959), Dve demokracie (1960), Tri spomienky (1964), Posledný odpich (1966), Nedokončená kronika (1967) či Generáli (1969).

Po okupácii Československa vojskami Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy prejavil odmietavý občiansky postoj, a preto sa ďalších 16 filmov, na ktorých sa podieľal, dostalo na dlhé roky do trezoru. Jeho samého odsunuli „normalizátori“ v roku 1972 k animovanému filmu. Vďaka tomu však slovenská animovaná tvorba získala osobnosť, ktorá ju inšpirovala a koncepčne viedla.

Ako dramaturg pracoval takmer so všetkými vedúcimi predstaviteľmi slovenského animovaného filmu, najmä s Viktorom Kubalom. Stál pri zrode prvého slovenského celovečerného animovaného filmu Zbojník Jurko (1976), pod ktorý sa režisérsky podpísal práve Kubal. Ako režisér sa zasa podieľal na animovaných snímkach a seriáloch Oráč a obri (1975), Minútky na vrátnici (1978), Prvá trieda (1984), Dada a Dodo (1988), Rozprávky z nočnej košieľky (1990) alebo Bratislavské rozprávky (1995).

Napísal aj knihy venované filmovej tvorbe Animovaný film (1980) a Traja veteráni za kamerou (1988). Pre študentov VŠMU pripravil skriptá Dejiny animovaného filmu I. (1995) a Dejiny animovaného filmu II. (1999). Obsiahlu publikáciu o živote a tvorbe Viktora Kubala s názvom Viktor Kubal: Filmár, výtvarník, humorista vydal v roku 2010. Publikoval aj Neviditeľné dejiny dokumentaristov (2017).

Stál tiež pri zrode festivalu Bienále animácie Bratislava a medzinárodného festivalu Art Film Fest, ktorý sa od roku 1993 organizoval v Trenčianskych Tepliciach, neskôr v Trenčíne a od roku 2016 v Košiciach.

V roku 2008 ocenili Rudolfa Urca Čestnou medailou Albína Brunovského za výrazný prínos v oblasti animovaného filmu. Cenu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za mimoriadny prínos v oblasti humanitných vied dostal v júni 2010. Na filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach si prevzal v roku 2012 ocenenie Zlatá kamera. V apríli 2017 sa stal laureátom národnej filmovej ceny Slnko v sieti, ktorú mu udelila Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) za výnimočný prínos slovenskej kinematografii.