Vianočné sviatky Rómov sú spojené s hojnosťou i rodinným kruhom

Bratislava 24. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Väčšina rómskych vianočných zvykov súvisí s kresťanskou tradíciou

Aj keď existujú vianočné zvyky, ktoré sú súčasťou tradičnej kultúry Rómov, nemožno hovoriť o tom, že by existovali špecifické “rómske Vianoce”. Etnografka a historička Zuzana Kumanová pripomína, že väčšina rómskych vianočných zvykov súvisí s kresťanskou tradíciou či tradičnou kultúrou väčšinového obyvateľstva.

Kumanová poukazuje tiež na skutočnosť, že Rómovia na Slovensku netvoria homogénnu skupinu. Často sa výrazne odlišujú na základe sociálneho postavenia, vzdelanostnej úrovne, či mierou asimilácie s väčšinovým obyvateľstvom. “Inak vianočné sviatky prežívajú rodiny v mestách, inak na vidieku, inak chudobné rodiny a inak rodiny, ktoré sú finančne zabezpečené,” dodáva etnografka.

Zdôrazňuje však i integrujúci prvok. “To čo je spoločné pre Rómov, tak ako napokon pre celú populáciu na Slovensku, je úsilie prežiť Vianoce v kruhu rodiny a v čo najväčšom materiálnom dostatku,” konštatuje Kumanová.

Aj pre Rómov sú súčasťou výzdoby vianočné stromčeky s rôznorodými ozdobami a vianočné dekorácie. “Podobne ako nerómski obyvatelia, aj Rómovia majú vo zvyku dávať malé ozdobené stromčeky na hroby svojich predkov,” pripomína Kumanová. Vo sviatočnom menu prevažujú sýte jedlá, vyprážané mäso a údeniny, teda jedlá, ktoré sú v chudobných regiónoch považované za prejav hojnosti.

Súčasťou sviatočných dní sú návštevy príbuzných, rodinné rozhovory a nezriedka aj spev  a hudba. Ešte stále je v mnohých lokalitách živá aj tradícia koledovania. “Niekde je zvykom pri obchôdzkach spievať,  inde spievať a hrať, ale niekde stačí aj prednesenie veršíka, za čo koledníci dostanú jedlo, prípadne aj drobný peniaz,” uvádza etnografka Zuzana Kumanová, ktorá dodáva, že aj v rómskych komunitách sa vianočných zvykov stále viac a viac dotýka súčasná komercionalizácia Vianoc.

Rómske Vianoce sú dnes tiež o konzume. Mladí po večeri do rána pijú a do kostola nejdú

Vianočné zvyky v rómskych komunitách sa podľa výkonnej riaditeľky Rómskeho mediálneho centra (MECEM) a editorky Rómskych listov Kristíny Magdolenovej líšia. „Čo lokalita, to iné zvyky. Niekde sa zvyky prebrali od Nerómov, inde sa dodržiavajú staré tradície predkov,“ uviedla Magdolenová pre TASR. Vychádzala pritom z informácií, ktoré získala redakcia v rámci prípravy vianočného čísla Rómskych listov, v ktorých mapovali práve tieto zvyky.

Napríklad rómske rodiny v Prešove a blízkom okolí pripravujú na Vianoce plnenú kapustu s mäsovými guľkami a knedle. Nesmie chýbať kapustnica a bobáľky (opekance). „V niektorých rodinách matka potiera deťom vodou, v ktorej sa varili opekance, tvár a oči, aby boli zdravé a mali dobrý zrak,“ dodala Magdolenová.

V okolí Košíc sa aj v bohatších rómskych rodinách pripravuje na Vianoce tradičné jedlo chudobných Rómov – gója. Je to vlastne plnené hrubé črevo, pričom plnka sa pripravuje zo zemiakov, neumytej ryže, cibule a cesnaku. Naplnené črevo sa varí v slanej vode a neskôr sa nechá zapiecť, aby sa vytvorila chrumkavá kôra.

„V niektorých osadách, ako uviedli respondenti v ankete, sa však naopak gója variť nesmie, lebo by to bol hriech,“ spresnila Magdolenová. Doplnila, že aj tie najchudobnejšie rodiny sa snažia, aby mali na stole kapustnicu, klobásky a bobáľky. „Ak by mali len fazuľu a góju, zapríčinili by si hlad po celý rok,“ dodala.

Vianoce sú pre Rómov najmä sviatkami rodiny a dnes už aj konzumu. Ako podotkla 69-ročná Helena Gažiová z osady v okolí Košíc, najmä mladí ich dnes vnímajú ako sviatky o jedení a pití. „V každom dome sa po štedrej večeri pije do rána a do kostola nejdú,“ povedala. Keď je pekné počasie, zvyknú sa Rómovia zísť pod holým nebom, spievajú, tancujú a zabávajú sa.

ad