Môj profil 
Predplatné
Kumanová poukazuje tiež na skutočnosť, že Rómovia na Slovensku netvoria homogénnu skupinu. Často sa výrazne odlišujú na základe sociálneho postavenia, vzdelanostnej úrovne, či mierou asimilácie s väčšinovým obyvateľstvom. “Inak vianočné sviatky prežívajú rodiny v mestách, inak na vidieku, inak chudobné rodiny a inak rodiny, ktoré sú finančne zabezpečené,” dodáva etnografka.
Zdôrazňuje však i integrujúci prvok. “To čo je spoločné pre Rómov, tak ako napokon pre celú populáciu na Slovensku, je úsilie prežiť Vianoce v kruhu rodiny a v čo najväčšom materiálnom dostatku,” konštatuje Kumanová.
Aj pre Rómov sú súčasťou výzdoby vianočné stromčeky s rôznorodými ozdobami a vianočné dekorácie. “Podobne ako nerómski obyvatelia, aj Rómovia majú vo zvyku dávať malé ozdobené stromčeky na hroby svojich predkov,” pripomína Kumanová. Vo sviatočnom menu prevažujú sýte jedlá, vyprážané mäso a údeniny, teda jedlá, ktoré sú v chudobných regiónoch považované za prejav hojnosti.
Súčasťou sviatočných dní sú návštevy príbuzných, rodinné rozhovory a nezriedka aj spev a hudba. Ešte stále je v mnohých lokalitách živá aj tradícia koledovania. “Niekde je zvykom pri obchôdzkach spievať, inde spievať a hrať, ale niekde stačí aj prednesenie veršíka, za čo koledníci dostanú jedlo, prípadne aj drobný peniaz,” uvádza etnografka Zuzana Kumanová, ktorá dodáva, že aj v rómskych komunitách sa vianočných zvykov stále viac a viac dotýka súčasná komercionalizácia Vianoc.
Rómske Vianoce sú dnes tiež o konzume. Mladí po večeri do rána pijú a do kostola nejdú
Vianočné zvyky v rómskych komunitách sa podľa výkonnej riaditeľky Rómskeho mediálneho centra (MECEM) a editorky Rómskych listov Kristíny Magdolenovej líšia. „Čo lokalita, to iné zvyky. Niekde sa zvyky prebrali od Nerómov, inde sa dodržiavajú staré tradície predkov,“ uviedla Magdolenová pre TASR. Vychádzala pritom z informácií, ktoré získala redakcia v rámci prípravy vianočného čísla Rómskych listov, v ktorých mapovali práve tieto zvyky.
Napríklad rómske rodiny v Prešove a blízkom okolí pripravujú na Vianoce plnenú kapustu s mäsovými guľkami a knedle. Nesmie chýbať kapustnica a bobáľky (opekance). „V niektorých rodinách matka potiera deťom vodou, v ktorej sa varili opekance, tvár a oči, aby boli zdravé a mali dobrý zrak,“ dodala Magdolenová.
V okolí Košíc sa aj v bohatších rómskych rodinách pripravuje na Vianoce tradičné jedlo chudobných Rómov – gója. Je to vlastne plnené hrubé črevo, pričom plnka sa pripravuje zo zemiakov, neumytej ryže, cibule a cesnaku. Naplnené črevo sa varí v slanej vode a neskôr sa nechá zapiecť, aby sa vytvorila chrumkavá kôra.
„V niektorých osadách, ako uviedli respondenti v ankete, sa však naopak gója variť nesmie, lebo by to bol hriech,“ spresnila Magdolenová. Doplnila, že aj tie najchudobnejšie rodiny sa snažia, aby mali na stole kapustnicu, klobásky a bobáľky. „Ak by mali len fazuľu a góju, zapríčinili by si hlad po celý rok,“ dodala.
Vianoce sú pre Rómov najmä sviatkami rodiny a dnes už aj konzumu. Ako podotkla 69-ročná Helena Gažiová z osady v okolí Košíc, najmä mladí ich dnes vnímajú ako sviatky o jedení a pití. „V každom dome sa po štedrej večeri pije do rána a do kostola nejdú,“ povedala. Keď je pekné počasie, zvyknú sa Rómovia zísť pod holým nebom, spievajú, tancujú a zabávajú sa.
ad
.jpg)
.JPG)
