Môj profil 
Predplatné
Teroristická organizácia Fethullaha Gulena, známa pod skratkou FETO, sa spoločne s juntou pokúsili o zvrhnutie štátnej moci. Bezprecedentne zaútočili na turecký parlament, prezidentský komplex a policajné riaditeľstvo. Zamerali sa tiež na verejné a súkromné komunikačné médiá vrátane verejnoprávnej TRT a tureckej mutácie CNN. Taktiež sa neúspešne pokúsili o zabitie demokraticky zvoleného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Pri útoku bolo usmrtených 251 ľudí a tisíce boli zranené, čo traumaticky poznačilo spoločnosť.
V čase pokusu o prevrat už mala vláda v rukách zoznam väčšiny FETO členov infiltrovaných v armádnych zložkách a pripravovala voči nim opatrenia. 15. júl bol posledným zúfalým pokusom FETO o udržanie kontroly a prevzatie moci, avšak títo sprisahanci podcenili silu tureckého štátu a národa.
V odpovedi na júlový teroristický útok sa vláda, opozícia a občianske združenia zomkli, aby ochránili demokraciu. Tento historický počin je hodný povšimnutia ako príklad občianskej rezistencie tvárou v tvár štátnemu prevratu.
Množstvo dôkazov poukazuje na to, že zosnovateľom pokusu o prevrat je náboženský kazateľ Fethullah Gulen. FETO dlhé roky vystupovala ako náboženská organizácia, v skutočnosti však ide o teroristickú organizáciu s globálnym dosahom. Existuje množstvo dôkazov vrátane videonahrávok, digitálnych materiálov zozbieraných na vojenskej základni Akinci, satelitnej komunikácie a v neposlednom rade priznaní členov FETO, ktoré to potvrdzujú.
Členovia FETO začali svoje aktivity v 70. rokoch v oblasti výučby a vzdelávania. Dlhé roky boli považovaní za vzdelávaciu organizáciu, ktorá zakladala školy v Turecku a neskôr aj vo svete. V čase svojej vrcholnej sily FETO kontrolovala tisíce škôl v Turecku a asi 800 vzdelávacích inštitúcií vo svete. Vo svetle súčasného poznania už vieme, že snahou organizácie bolo verbovanie detí a ich rodičov v ilúzii lepšieho vzdelávania a pracovných príležitostí. Týmto spôsobom sa FETO snažila o postupné získanie kontroly nad tureckým štátom zospodu. Ako jej vplyv silnel, organizácia začala pretláčať globálny mesiášsky naratív, vykresľujúci Fethullaha Gulena ako “imáma sveta”.
Jeho snahy o vystupovanie ako predstaviteľa umiernenej alternatívy k náboženskému radikalizmu nemá žiadnu kredibilitu v Turecku, rovnako ako ani vo zvyšku moslimského sveta. Je to stratégia, ktorú využíva na získanie podpory Západu. Pretvárka je hlavná taktika tejto organizácie. Osobitosť FETO ako teroristickej organizácie spočíva v efektívnom využívaní legálnych prostriedkov a inštitúcií na dosiahnutie svojich ilegálnych zámerov. Preto sa tisíce jej členov a prívržencov dokázali infiltrovať do dôležitých štátnych inštitúcií ako súdnictvo, armáda, štátna polícia, vzdelávacie inštitúcie a iné.
Miera agresie a hĺbka zakorenenia FETO siete do štátnych inštitúcií spôsobila, že na jej rozloženie boli nevyhnutné mimoriadne opatrenia, ktorých cieľom neboli represie, ale obrana sekularity Tureckej republiky. Vyšetrovanie a súdne procesy boli plne transparentné, v súlade s ústavou a príslušnými zákonmi a pri plnom dodržiavaní medzinárodných záväzkov. Pri kritike Turecka by sa preto malo vždy zohľadňovať to, že pri akýchkoľvek pochybnostiach boli, sú a budú uplatňované právne prostriedky v plnom rozsahu.
FETO organizácia je v súčasnosti aktívna v 160 krajinách sveta, má tisíce škôl, spoločností, mimovládnych organizácií a mediálnych inštitúcií a všetky podliehajú rovnakému operačnému modelu. Keďže sa organizácia snaží o zväčšenie svojho vplyvu na globálnu ekonomiku a politické dianie, možno ju považovať za priamu bezpečnostnú hrozbu pre každú krajinu, v ktorej je aktívna.
Civilizovaný svet čelí čoraz väčším výzvam pri ochrane svojich univerzálnych demokratických hodnôt. Rôzne formy extrémizmu, pričom terorizmus je tou najnebezpečnejšou z nich, sa stávajú stále viac bežnými, preto je nevyhnutný razantný odpor, ktorý si vyžaduje solidaritu, spoluprácu a zdieľanie spravodajských informácií medzi partnermi a spriatelenými krajinami všade po celom svete. A to je to, čo aj Turecko očakáva od svojich spojencov.
Je dôležité vysvetľovať a zdôrazňovať postavenie Turecka ako piliéra sekulárnej demokracie v Blízkovýchodnom regióne, a tým aj vo svete. Odolnosť a odhodlanosť Turecka pri obrane demokracie by mala byť vysoko cenená.
15. júl sa v Turecku stal Dňom demokracie a národnej jednoty. Pri treťom výročí pokusu o prevrat spomíname na všetkých tých, ktorí stratili svoj život v boji proti fašizmu a terorizmu, a za obranu hodnôt demokracie a tureckej národnej celistvosti. Nech ich duše odpočívajú v pokoji. Sme vďační všetkým, ktorí položili svoje životy pre túto vec a ich spomienka zostáva navždy s nami.
Aslıgul Üğdülová, veľvyslankyňa Tureckej republiky pôsobiaca na Slovensku
.JPG)
