Vilnius, 13. februára 2017 (HSP/Foto: Facebook)
Litovské média píšu o ďalšej kauze. Tento raz „horelo“ vo vojenskom rezorte. Veliteľa Vojensko-vzdušných síl Litvy Audronisa Navickasa odvolali z funkcie za to, že chcel opraviť vrtuľníky Mi-8 v Rusku. Veď práve v tejto krajine boli vyrobené.
Veliteľ rozmýšľal logicky: v Rusku tie Mi-8 vyrobili, nech ich tam aj opravia, majú na to najlepšie podmienky a odborníkov. Ako je známe, v armáde a v politike logika platí dosť zriedkavo. Práve na to doplatil aj veliteľ litovských Vojensko-vzdušných síl. Minister obrany Litvy Raimundas Karoblis ho odvolal a nariadil služobné vyšetrovanie s tým, že Audronisa Navickasa prevelili zatiaľ do dočasnej rezervnej jednotky, ale odborníci hovoria, že je to prvý, ale istý krok k tomu, že ho vôbec prepustia z armády.
Čím sa previnil plukovník Navickas? Zisťuje sa, že veliteľ vzdušných síl mienil porušiť istý zákaz – niečo podobné ako tie sankcie, ktoré USA a EÚ uvalili na Rusko. Ide o to, že velenie litovskej armády nariadilo, aby vojenské vrtuľníky litovskej armády, ktoré pred rokmi boli vyrobené v Rusku alebo ešte v ZSSR, sa na území Ruska a ruskými odborníkmi neopravovali. Paradox? Ale sankcie sú sankcie. Uvaľujú ich nielen politici, ale aj armáda…
Vlani však veliteľ Vojensko-vzdušných síl Litvy Audronis Navickas podpísal nariadenie, aby vrtuľníky Mi-8 poslali na opravu do Ruska. Toto nariadenie podpísali aj ďalší litovskí „kompetentní“ z vojenského rezortu. Zisťuje sa, že to bola ich chyba… Litovské ministerstvo obrany vlani v novembri začalo vyšetrovať túto epizódu, keď Navickas a spol. povolili opravu /až!/ dvoch vrtuľníkov, ktoré síce patria k armáde, ale nie sú to bojové stroje, ale záchranné a sú určené na vyhľadávanie stratenej techniky a ľudí a na ich záchranu.
Minister obrany postavil nepokorného plukovníka mimo službu. Navickas sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal na súde a tvrdil, že neurobil nič protizákonné. Prízvukoval, že opravu vrtuľníkov nenariadil vlastným rozhodnutím, ale odklepla to kompetentná komisia pre konkurzné nákupy na čele so zástupcom ministerstva obrany Litvy, veliteľom Vojensko-vzdušných síl republiky a riaditeľom Departmentu pre zbrane a riadiace systémy ministerstva obrany Litvy. Trval na tom, že to nebolo jeho vlastné rozhodnutie, ale odkleplo ho aj vedenie ministerstva obrany.
Márne sa snažil vysvetliť, že neurobil nič protizákonné. Vyšetrovanie tejto kauzy osobne kontroloval vtedajší minister obrany Litvy Juozas Olekas. Lenže to netrvalo dlho… Už o niekoľko dní ministra obrany pre korupčný škandál odvolala z funkcie prezidentka Litvy Dalia Gribauskaiteová… Pod „vedením“ samotného ministra Juozasa Olekasa ministerstvo obrany nakupovalo zariadenia pre kuchyne za cenu, ktorá 8-násobne /!!!/ prevyšovala trhové ceny. Minister, ktorého obvinili z korupcie, už nemohol pokračovať vo vyšetrovaní kauzy opravy vrtuľníkov v Rusku.
Avšak nový minister obrany Litvy Raimundas Karoblis pokračoval v šľapajach starého a odvolal plukovníka Audronisa Navickasa z funkcie veliteľa Vojensko-vzdušných síl Litvy a nariadil služobné vyšetrovanie. Havickasu reálne hrozí, že ho prepustia z armády – aj napriek tomu, že žiadne opravy vrtuľníkov v Rusku sa nekonali, jednoducho k ničomu nedošlo.
Čo sa vlastne deje? Myslíme si, že podobných prípadov v Európskej únii je neúrekom – samozrejme, to sa netýka iba rezortov obrany, ale prakticky všetkých rezortov. Všade prebiehajú konkurzy, tendry a iné hry, do ktorých sú zainteresované viacerí politici a podniky. Konkrétne v Litve opravovať tie nešťastné vrtuľníky by mala spoločnosť Helisota, ktorá vyhrala konkurz. Tiež poznáme, ako sa vyhrávajú mnohé podobné „konkurzy a tendre“…
Litovské média poukazujú na to, že 100% akcií tohto podniku patrí najväčšiemu holdingu v Litve v odvetví letectva Avia Solutions Group, šéfom ktorého je Gediminas Žiemelis. Niektorí litovskí novinári majú podozrenie, že ide iba o biznis a plukovník Novickas jednoducho „netrafil“: nevedel, že opravu vrtuľníkov už „zarezervovali“ tí „kompetentnejší“ v Litve. A na to doplatil. Ako sa hovorí v istých kruhoch, je to iba biznis, nič osobné…
Eugen Rusnák