Môj profil 
Predplatné
Geostacionárny orbit (GSO) je oblasť kozmického priestoru v nadmorskej výške 36 tisíc km od Zeme, umiestnená tesne nad rovníkom. Teraz v GSO podľa vedcov existuje asi tisíc neaktívnych kozmických objektov s celkovou hmotnosťou viac ako 2,5 tisíc ton.
Satelity vypustené do GSO sa pohybujú okolo planéty s uhlovou rýchlosťou otáčania okolo svojej vlastnej osi, to znamená, že v skutočnosti visia nad daným bodom na povrchu. Nachádza sa tam väčšina komunikačných satelitov.
Hrozba “odpadu“ pre prácu aktívnych satelitov je stále vážnejšia: na jar tohto roku bol kvôli zrážke s troskami zničený satelit spoločnosti Boeing s hmotnosťou viac ako 6,5 tony a cenou 400 miliónov dolárov.
Vedci na Katedre teoretickej mechaniky univerzity Samara vyvinuli originálne riešenie tohto problému. Publikované udalosti ocenila medzinárodná odborná komunita.
“Náš model zberača dokazuje základnú možnosť riešenia problému kozmického odpadu. Ťažký satelit s málo výkonnými ťahovými motormi pracujúce na princípe gravitačnej pasce je schopný zachytiť objekty a odstrániť ich z GSO,“ uviedol Vladimír Aslanov, vedúci oddelenia teoretickej mechaniky na Samarskej univerzite.
Vplyv zemskej gravitácie na výšku GSO je relatívne slabý, a preto pomerne ťažké objekty vytvárajú oblasť svojej vlastnej príťažlivosti – tzv. Kopcová guľu. Optimálny účinok sa dosiahne s hmotnosťou kolektora asi 100 ton, takže vedci veria, že v budúcnosti budú na tento účel slúžiť malé asteroidy.
Medzi GSO a vyššími dráhami bude pracovať funkčný kolektor. Podľa jedného z modelových scenárov je možné zhromaždiť zvyšky družíc okolo neho, čím sa zvýši užitočná hmotnosť kolektora a zvýši sa gravitačná sila.
V rámci projektu sa počítajú všetky fázy misie orbitálneho čističa. Podľa riaditeľa výskumu Vladimíra Aslanova je projekt ruských vedcov unikátny, napriek rastúcej závažnosti problému.
Projekt je vyvíjaný s podporou Ruskej vedeckej nadácie. Dnes sa výskumný tím pohybuje od fyzikálneho modelovania ku konkrétnym inžinierskym výpočtom.
Vedci preskúmali hlavné vlastnosti vesmíru
Astronómovia zo Spoločnosti Maxa Plancka v Nemecku dospeli k záveru, že vesmír môže byť o pár miliárd rokov mladší, než sa predtým predpokladalo. Pritom môže byť rýchlosť jeho rozširovania väčšia. Bolo to oznámené v správe pre tlač na portáli Phys.org.
Vedci zistili novú hodnotu Hubbleovej konštanty, ktorá sa rovná 82,4. Pretože Hubblov zákon je spojený s rýchlosťou rozširovania vesmíru, jeho vek sa rovná 11,4 miliardy rokov. Predchádzajúca hodnota konštanty predstavovala 70 a vek vesmíru 13,7 miliardy rokov.
Pri výskume astronómovia použili gravitačné šošovkovanie – jav, kedy gravitačné pole veľmi hmotných telies zakrivuje lúče svetla zo vzdialenejších objektov. V dôsledku toho vzniká efekt šošovky, kedy vyzerá zobrazenie objektu jasnejšie. Vedci zistili vzdialenosti do dvoch gravitačných šošoviek, ktoré sa rovnali 810 a 1230 megaparskov (2,6 a 4 miliardy svetelných rokov).
Získané údaje boli použité pre zistenie vzdialenosti do 740 supernov typu Ia – druhu supernov, ktoré vznikajú pri výbuchu bieleho trpaslíka. Tieto objekty sú “štandardnými slnkami“, ich žiarivosť je teda rovnaká, a podľa nej sa dá zistiť, ako ďaleko sa tento objekt nachádza. Vzdialenosť do supernov umožňuje výpočet Hubbleovej konštanty.
V máji médiá informovali o tom, že Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA) zverejnil fotografie viac ako 256 000 galaxií. Tieto fotografie sa podľa NASA stali najpodrobnejším zobrazením vesmíru. Fotografia je mozaikou a skladá sa z viac ako 7,5 tisícov snímok urobených Hubblovým ďalekohľadom počas 16 rokov jeho práce. Fotografia najmä ukazuje galaxie, ktoré sa zrodili len 500 miliónov rokov po Veľkom tresku.
Fotografie zaberajú viac než štvrtinu terabajtu, nemožno ich otvoriť štandardnými programami. Rozsah obrázku môžete posúdiť len na krátkom videu, ktoré zverejnila NASA.
.jpg)
.JPG)
