Môj profil 
Predplatné
“Dokázali sme, že 400 rokov dlhý trend zvyšovania slnečného žiarenia, a teda aj teplôt na Zemi sa môže udržať aj ďalších šesť storočí. Spôsobí to, že do roku 2600 bude zemský povrch teplejší o viac ako 2,5 stupňa Celzia,” povedala Jelena Popovová z Vysokej školy ekonomickej, ktorú cituje tlačová služba Ruského vedeckého fondu.
Slnečná aktivita sa určuje podľa množstva škvŕn a erupcií na Slnku, ktorá súvisí so zmenami magnetického poľa našej hviezdy. Cyklus slnečnej aktivity od minima do maxima trvá približne 11 rokov. V rokoch aktívneho Slnka silnejú a sú častejšie magnetické búrky, ktoré môžu spôsobiť ako technické problémy, tak ľudské choroby. Častejšie sú tiež polárne žiary.
Najdlhší známy pokles slnečnej aktivity objavil koncom 19. storočia astronóm Edward Maunder podľa výsledkov prieskumu archívov pozorovania Slnka. Maunderovo minimum trvalo od roku 1645 do roku 1715, do súvislosti s ním dávajú “malú dobu ľadovú” v Európe. Druhú podobnú epizódu, ktorá dostala názov Daltonovo minimum zaregistrovali už po začatí pravidelného pozorovania slnečnej aktivity a trvala od roku 1790 do roku 1830.
V posledných rokoch uverejnenili niekoľko prác britských a ruských vedcov, ktorí pripúšťajú možnosť, že istá podoba Maunderovho minima a nová “malá doba ľadová” môžu začať v najbližších desaťročiach. Nesúhlasí s nimi väčšina klimatológov, odborníkov v oblasti fyziky Slnka a veľa ďalších vedcov.
Veľký ohlas vyvolala, napríklad práca, ktorú pred 4 rokmi zverejnila Popovová a jej kolegovia z Ruska a Veľkej Británie. Uviedli, že sa magnetická aktivita Slnka mení, nielen podľa jedenásťročných cyklov, ale aj storočných a dospeli k záveru, že sa v blízkej dobe značne zníži. Môže to mať za následok nie globálne oteplenie, ale ochladenie.
Tieto výpočty, ako píše Popovová a jej kolegovia, nebrali do úvahy fakt, že klíma závisí, nielen na zmene správania Slnka, ale aj na povahe pohybu Zeme po obežnej dráhe. Napríklad, “kolísanie” obežnej dráhy planéty, takzvané Milankovičove cykly, dávajú dnes do súvislosti s periodickými otepleniami a ochladeniami klímy.
Vo svojej novej práci ich vedci pridali k svojmu modelu a vypočítali, ako sa menila klíma a slnečná aktivita počas uplynulých 100 tisíc rokov, s ohľadom na najnovšie dáta pozorovania Slnka a výsledky paleoklimatologických výskumov, vrátane prieskumu letokruhov starých stromov.
Odhalili navyše povahu dlhodobého kolísania slnečnej aktivity a dali to do súvislosti s tým, že hviezda nestojí na mieste, ale periodicky sa posúva voči centru slnečnej sústavy. Môže to, ako ukázali výpočty fyzikov, dosť významne znížiť alebo zvýšiť množstvo tepla zasahujúceho Zem.
Tieto výpočty ukázali, že zníženie slnečnej aktivity, ktorej minimum pripadne na polovicu terajšieho storočia, pravdepodobne iba spomalí, ale nezastaví globálne otepľovanie. Okrem toho v najbližších storočiach, keď sa Slnko priblíži k vrcholu cyklu, sa ešte viac urýchli. Iba následkom zmien slnečnej aktivity, bez ohľadu na “prispievanie” ľudí, sa teploty na Zemi môžu zvýšiť o 2-2,5 stupňa Celzia.
Tento proces dosiahne vrchol približne za 600 rokov, a potom začne postupné znižovanie slnečnej aktivity, ktoré skončí až v roku 3700. Na to všetko, ako súdia vedci, je potrebné pamätať pri prognózovaní budúcej klímy Zeme.
.jpg)
