Môj profil 
Predplatné
Sputnik v rozhovore s odborníkom zisťuje, aké druhy alkoholu sú najnebezpečnejšie.
S prvým dúškom
“Porovnávacie výskumy vynikajúceho britského vedca Davida Nutta ešte pred desiatimi rokmi potvrdili, že alkohol patrí do pätice psychoaktívnych látok s najvyššou schopnosťou vyvolávať závislosť,” povedal pre Sputnik toxikológ, profesor Kazanskej štátnej lekárskej univerzity a expert WHO Vladimir Mendelevič.
“Podľa tohto ukazovateľa zaostáva len za heroínom, crackom a kokaínom. Mimochodom tabak tiež patrí do tejto pätice. A v úmrtnosti alkohol ďaleko predháňajú všetky drogy,” dodal.
Nedávne experimenty na myšiach ukázali, že alkoholická závislosť sa môže vytvoriť veľmi rýchlo – doslova s prvým dúškom.
Neurofyziológovia z Kalifornskej univerzity v San Franciscu dávali v priebehu 24 hodín jednej skupine hlodavcov vodu a 20-percentný alkohol, druhej len vodu. Doslova budúci deň sa prejavili u živočíchov, ktorí ochutnali alkohol, všetky príznaky fyziologickej závislosti, v ich mozgu bola zaznamenaná zvýšená aktivita dopamínových receptorov D1 citlivých k hormónu rozkoše dopamínu.
Zhodný účinok mali na mozog živočíchov už po prvom použití narkotík – opiáty a kanabinoidy.
Pre formovanie závislosti u človeka sú podľa Medeleviča dôležité ako vonkajšie faktory – intenzita požitia, tak i vnútorné – dedičnosť. Okrem toho závislosť obyčajne vzniká u ľudí s adiktivním profilom osobnosti.
“Sú to také zvláštnosti, ako je infantilizmus, traumatický účinok nudy a fádnosti života,” podotkol odborník.
Chuť piva vyvoláva závislosť
Najsilnejší vplyv na dopaminerný systém mozgu – systém odmeny – má pivo. Jeho chuť vyvoláva v organizme výron dopamínu nezávisle od toho, koľko je v nápoji alkoholu. Zistili to vedci z Lekárskej univerzity Indiany.
Lekári dávali 49 dobrovoľníkom striedavo pivo a energetický nápoj od známeho výrobcu. Skenovanie mozgu ukázalo, že chuť piva nezávisle od obsahu alkoholu vyvolávala väčší výron dopamínu ako energetický nápoj. Maximálny účinok bol zaznamenaný u účastníkov experimentu, v ktorých rodinách boli kedysi alkoholici.
Vodka ovplyvňuje mozog
Varianty génov, ktoré sú zodpovedné za náchylnosť k závislosti od alkoholu, sa vyskytujú približne u polovice ľudskej populácie.
Ako ukázali výskumy medzinárodnej skupiny vedcov, sú tieto gény spojené tiež s obľubou sladkého. Trebárs keď u nositeľov zvláštnoho variantu génu FGF21 nefunguje v centrálnej nervovej sústave koreceptor β-klotho, je veľká pravdepodobnosť nielen závislosti na alkohole, ale aj porúch príjmu potravy.
Závery čiastočne potvrdili švédski vedci, ktorí na začiatku minulého roka naučili na alkohol dvadsať laboratórnych potkanov. Zvieratá dostávali roztok etylalkoholu, keď stlačili páku v klietke. O niekoľko dní neustáleho pitia dali hlodavcom na výber: buď roztok etylalkoholu, alebo voda s vysokým obsahom sacharínu (nekalorického analógu cukru).
Väčšina krýs dala prednosť sladkej vode, ale 10 až 12 percent ich pilo aj naďalej alkohol. Vyšlo najavo, že u zvierat alkoholikov inak fungujú gény v bunkách mozgu, ktoré sa nachádzajú v centrách chuti, rozkoše a emócií. Prudko sa u nich znížila oi. aktivita úsekov DNA spojených s fungovaním tlmiacich reťazí neurónov a odstránením molekúl gamaaminomaslovým (GABA) – hlavného tlmiča nervovej sústavy.
Tento proces určuje gén GAT-3. Vychádza, že alkohol blokuje normálnu funkciu tohto génu, čo vedie k formovaniu neurónových reťazí, ktoré spájajú chuť alkoholického nápoja s centrami rozkoše. V dôsledku toho sa závislým zvieratám zdal byť alkohol chutnejšie a výživnejšie ako sladký sirup.
Nebezpečné energetické nápoje
Mozog ovplyvňujú tiež nápoje s vysokým obsahom kofeínu.
Ako zistili vedci z Purdue University, majú energetické nápoje účinok podobný kokaínu, v dôsledku čoho vznikajú v organizme poruchy systému vnútornej podpory.
Vedci dávali myšiam nealkoholické a alkoholické energetické nápoje. V mozgu mladých zvierat, ktorá dostávala veľké dávky kofeínu spolu s alkoholom, boli zaznamenané rovnaké zmeny, ako u myší, ktorým boli dávkované drogy. Zvyšovala sa oi. hladina proteínu ΔfosB. Ak dostával zvieratá len kofeín alebo len alkohol, k podobným poruchám u nich nedochádzalo.
Dospelé myši, ktoré ochutnali v útlom veku alkoholické energetické nápoje, boli menej citlivé na kokaín. A to znamená, že aby pocítili rozkoš, potrebovali viac drog ako myši z kontrolnej skupiny, ktorým neboli v detstve podávané energetické nápoje obsahujúce alkohol.
.jpg)
