Vedci predpovedajú výbuch antisemitizmu v krajinách EÚ. Úrady tajuplne mlčia

Bratislava 19. decembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Takmer tretina Židov žijúcich v EÚ by chcela Európu opustiť. Obavy rabínov potvrdili sociológovia. To všetko kvôli neustálym hrozbám na pozadí neschopnosti úradov vyriešiť problém silnejúcej judeofobie. O tom, kam majú Židia z Európy utekať a aká je situácia s antisemitizmom v Rusku – v príspevku Sputnika

Dal si si na hlavu jarmulku, čakaj nešťastie

Francúzsky Štrasburg zažil v minulom týždni ďalší útok. Na predmestí zneuctili 37 židovských hrobov a namaľovali na ne hákové kríže. Nehľadiac na sľuby úradov neboli vandali doteraz vypátraný.

“Keď sa zneuctí pamätné miesto, zneuctí sa celá republika,” na toto neurčité vyhlásenie sa obmedzil francúzsky minister vnútra Christophe Castanera.

Útok na cintorín vyostril beztak nepokojnú situáciu v meste. A nejakých štyridsať minút cesty od Štrasburgu, v nemeckom Baden-Badene, panuje podivuhodný pokoj.
“Je to dosť bohatý a stabilný región, na žiadne prejavy antisemitizmu som tu nikdy nenarazil,” priznal v rozhovore pre Sputnik rabín Baden-Badenu Zeev Rubins. Žiadne ilúzie nemám, pretože vidím čoraz častejšie antisemitské komentáre na sociálnych sieťach.

Do Baden-Badenu sa presťahoval z Berlína, kde sa nachádza jeden z najznámejších pomníkov holokaustu na svete.

“Býval som v štvrti obývanej hlavne Turkami a prisťahovalcami z arabských krajín. A tam samozrejme, keď má človek na hlave kipu, alebo podľa nejakých iných znakov je vidieť, že je to Žid, určite bude počuť antisemitský komentár. A tak je tomu už niekoľko rokov,” hovorí rabín.

Rabín nie je vo svojich obavách sám. Podľa zverejnených  výsledkov prieskumu, ktorý zorganizovala Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) na objednávku Európskej komisie, takmer 30 percent Židov žijúcich v EÚ bolo v uplynulom roku vystavených prenasledovaniu. A 85 percent ich pokladá antisemitizmus za najväčší sociálny alebo politický problém svojej krajiny.

Bol to najrozsiahlejší prieskum za celé dejiny podobného monitorovania v Európe. Prieskum bol usporiadaný v diasporách 12 krajín, v ktorých žije 96 percent všetkých Židov EÚ – v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Holandsku, Poľsku, Španielsku, Švédsku a Veľkej Británii.

“Výsledky sú smutné, ale celkom očakávané, pretože v posledných rokoch zažila európska diaspóra veľa hrozných udalostí, ktoré nemohli neovplyvniť pocit bezpečnosti u Židov. A nejde len o fyzickú hrozbu, ktorá pochádza od extrémistov, ale aj o politickú situáciu a o zvýšenie aktivity radikálnych pravicových strán,” okomentoval pre Sputnik výsledky prieskumu predseda Európskej rady rabínov Pinchas Goldschmidt.

Nechcený útek

Začiatkom decembra sa pokúsila jedna z najznámejších a najpopulárnejších pravicovo radikálnych strán Alternatíva pre Nemecko (AFD) zlepšiť svoju povesť. Podpredseda AFD Georg Pazderski vyhlásil, že radikálne myšlienky propagujú ľudia, ktorý nemajú s organizáciou nič spoločné.

Nikto mu ale neuveril.

“Úrady to nezvládli”

Židovská obec zostala podľa všetkého sama pred hrozbou ako zo strany pravicových radikálov, tak aj zo strany islamistov. Sami Židia neveria, že ich úrady zachránia.

“Väčšina opýtaných (70 percent) z 12 krajín, ktoré sa prieskumu zúčastnili, je toho názoru, že ich vlády nebojujú s antisemitizmom dosť aktívne,” zdôrazňujú odborníci FRA.

Spoliehať sa môžu len na seba. Podľa informácií Európskej rady rabínov sa v posledných rokoch zvýšili výdavky židovských obcí na bezpečnosť viac ako o štvrtinu.
“Napríklad v Zürichu číta obec sedem tisíc veriacich. A tridsať ľudí tam pracuje vo dne v noci pre zaistenie bezpečnosti. A štát pritom obci hovorí: vy Židia ste dosť bohatí, a preto riešte problémy vlastnej bezpečnosti sami. Myslíme si, že to nie je správne,” podotkol rabín Goldschmidt v interview pre agentúru RIA Novosti.

Príčiny útokov na Židov

Analogický prieskum sa uskutočnil tento rok aj v Rusku. Židom boli položené rovnaké otázky.

“Podľa názoru väčšiny opýtaných bol vplyv antisemitsky naladených skupín v posledných rokoch nepatrný. Medzi opýtanými ruskými Židmi je teraz strach z toho, že sa stanú objektmi agresívneho antisemitizmu, dosť slabý, iba deväť percent respondentov vyslovilo podobné obavy. Fakty priamych násilných prejavov antisemitizmu – prípady zneuctenie židovských cintorínov, prejavy agresie voči Židom na uliciach a iných verejných miestach a antisemitská graffiti – uviedlo päť až deväť percent opýtaných,” uvádza sa v správe o prieskume, ktorý usporiadalo stredisko Levada centrum na objednávku Ruského židovského kongresu.

“Myslím si, že skomplikovaná situácia v Európe je spojená s demografickými zmenami. V posledných niekoľkých desaťročiach sa tam zvýšil mnohonásobne počet prisťahovalcov z blízkovýchodných krajín. A antisemitizmus tam pochádza predovšetkým od nich,” domnieva sa prezident Ruského židovského kongresu Jurij Kanner.