Pri pozorovaní zhluku hviezd v blízkosti čiernej diery dokázali vedci potvrdiť jav známy ako “gravitačný červený posun”, keď sa vlnová dĺžka svetla natiahne v reakcii na gravitačné pole, čím svetelné častice (fotóny) vypustia istú energiu a posúvajú sa na vlnovú dĺžku červeného svetelného spektra.
Ide o predpovedanú Einsteinovou všeobecnú teóriu relativity, ktorá však nikdy nebola pozorovaná v intenzívnom gravitačnom poli, akým je napríklad čierna diera. Teraz to dokázal zistiť 3,6-metrový teleskop VLT (The Very Large Telescope) z Európskeho južného observatória (ESO) v čilskej púšti Atacama pri pozorovaní hviezdy S2, ktorá sa raz za 16 rokov dostane do intenzívneho gravitačného poľa Sagittarius A*, obrovskej čiernej diery v centre našej galaxie.
Frank Eisenhauer z inštitútu Maxa Plancka pre mimozemskú fyziku (MPE) v nemeckom Garchingu verí, že “v budúcnosti uvidíme oveľa viac efektov všeobecnej teórie relativity v zmene obežnej dráhy hviezd, svetla v kruhoch a dokonca aj samotnú čiernu dieru”.
Astronómovia pozorne sledovali hviezdu S2 predtým a potom, ako prešla blízko čiernej diery 19. mája 2018. Keď sa priblížila k čiernemu otvoru vo vzdialenosti len 120-krát väčšej ako Zem od Slnka, dosiahla prekvapujúcu orbitálnu rýchlosť 7650 km/s, čo je približne 2,7% z rýchlosti svetla. Vtedy astronómovia zistili, že svetlo z hviezdy bolo natiahnuté na dlhšie vlnové dĺžky v dôsledku veľmi silného gravitačného poľa.
Všeobecná teória relativity bola testovaná mnohokrát predtým pri pozemských experimentoch aj pri astrofyzikálnych pozorovaniach. Ale teraz to bolo prvýkrát, čo šlo o pozorovania v oblasti extrémnych gravitačných polí.