Môj profil 
Predplatné
Je známe, že ak sa človek, ktorého fotografujú, pozerá priamo do kamery, potom ten, ktorý sa pozerá na fotografiu, si bude myslieť, že oči na fotografii sa pozerajú priamo na neho, a to aj v prípade, že otočíte fotografiu do ľubovoľného uhla.
Tento fenomén prvýkrát objavili umelci a pomenovali ho podľa portrétu Mony Lisy, ktorý vytvoril Leonardo da Vinci v rokoch 1503 – 1505. Aj keď ľudia veria, že Mona Lisa sleduje diváka, v novej štúdii vedci zistili, že ľudia jednoducho považujú za samozrejmosť pôvodne falošné utvrdenie, ktoré robí ich pocity neobjektívne.
Vedci urobili experiment, aby skontrolovali, či maľba da Vinci má “efekt Mony Lisy“. Vedci požiadali 24 dobrovoľníkov, aby sa pozreli na obraz Mony Lisy na obrazovke počítača vo vysokom rozlíšení a zhodnotili smer ženského pohľadu.
Niektorí však videli iba nos a oči Mony Lisy a iní celkový portrét.
Medzi účastníkmi a obrazovkou bolo umiestnené pravítko a dobrovoľníci sa snažili zistiť, na aké miesto podľa pravítka dopadá pohľad Mony Lisy.
Ukázalo sa, že uhol medzi smerom pohľadu dobrovoľníkov, ktorý sa pozeral priamo na obraz a smerom pohľadu portrétu, ktorý vnímali, bol v priemere 15,4 stupňov. Ak sa pozriete na portrét zo vzdialenosti 66 centimetrov, bude odchýlka 27,9 centimetrov doprava.
Podľa vedcov môže dôjsť k ilúzii len v prípade, že uhol nepresahuje päť stupňov. Zároveň vnímanie účastníkov nezáviselo od veľkosti obrazu.
Vedci dospeli k záveru, že Mona Lisa sa nepozerá na diváka, čo znamená, že v tomto prípade “efekt Mony Lisy“ naozaj chýba, pretože jeho hlavná podmienka nie je splnená.
.jpg)
.jpg)
