Môj profil 
Predplatné
“Táto práca skutočne vychádzala z faktu, že množstvá uhlíka, z ktorých máme obavy v súvislosti s klimatickými zmenami, sú iba malým zlomkom uhlíka na našej planéte. Viac ako 90 percent sa v skutočnosti nachádza vo vnútri Zeme – v jej kôre, plášti a v jadre,” vyjadrila sa Marie Edmonds z britskej Cambridge University.
Dôkladná práca vedcov zahŕňala monitoring emisií plynu oxidu uhličitého (CO2) z veľkých sopiek a skúmanie hlbokomorského bahna, ktoré sa do vnútra Zeme dostáva cez hranice tektonických platní. Prostredníctvom laboratórnych pokusov a modelov mohol potom tím vedcov simulovať pravdepodobné zásoby a toky uhlíka.
Predpokladá sa, že iba dve desatiny jedného percenta celkového množstva uhlíka na Zemi, približne 43 500 miliárd ton, sa nachádza nad povrchom planéty – v oceánoch, krajine a v atmosfére. Zvyšok je hlboko pod zemou, pričom dve tretiny z celkového množstva obsahuje zemské jadro.
Vedci zároveň zistili, že množstvo uhlíka na Zemi bolo počas väčšiny posledných miliárd rokov relatívne ustálené. To znamená, že do vnútra Zeme sa vstrebalo približne rovnaké množstvo uhlíka, ako uniklo do atmosféry zo sopečnej činnosti.
V tomto cykle však občas nastali veľké katastrofické udalosti, ktoré boli dôsledkom nárazov asteroidov alebo dlhodobej intenzívnej sopečnej činnosti, vplyvom ktorých sa do atmosféry dostali obrovské množstvá uhlíka. To viedlo k otepľovaniu, okysľovaniu oceánov a masovému vymieraniu druhov na Zemi.
Jednu takúto udalosť pritom môžeme zažívať aj teraz. Za posledných 100 rokov sú emisie uhlíka z ľudskej činnosti, ako napríklad spotreby fosílnych palív, 40- až 100-krát vyššie ako jeho geologické emisie. “Skutočne sa ukazuje, že množstvo oxidu uhličitého, ktorý vypúšťame v krátkom časovom období, sa veľmi približuje rozsahu predchádzajúcich katastrofických udalostí. Mnohé z nich skončili masovým vymieraním, takže teraz máme dobré dôvody na diskusiu o tom, že sa môžeme nachádzať v období šiesteho masového vymierania,” skonštatovala Celina Suarez z americkej University of Arkansas.
Nová štúdia však prináša aj pozitívne správy. Pri snahe zmerať množstvá uhlíka emitovaného pri sopečnej činnosti, vedci zistili, že erupcie veľmi často sprevádzajú nárasty uvoľňovania oxidu uhličitého. Niekoľko dní až týždňov pred samotnou erupciou sopky sa únik CO2 dramatický zvýši, čo môže v budúcnosti vedcom spolu s pozorovaním seizmicity sopiek a pohybmi zeme pomôcť predpovedať sopečné výbuchy.
Deep Carbon Observatory zverejnil svoje zistenia v niekoľkých článkoch v časopise Elements.
.jpg)
.JPG)
