Časopis Nature uvádza, že vedci z Univerzity Johna Hopkinsa v USA objavili vo vesmíre ion hydridu hélia Heh+, ktorý je považovaný za prvú molekulu vzniknutú počas státisíc rokov po veľkom tresku.
Je dokázané, že ion hydridu vzniká v prechodovej zóne medzi oblasťou ionizovaného vodíka a relatívne chladným plášťom hmloviny. Tento objav potvrdzuje kľúčové predstavy vedcov o chemických reakciách vedúcich k vzniku prvých chemických zlúčenín vo vesmíre vrátane molekulárneho vodíka, čo je najrozšírenejší plyn v medzihviezdnom priestore.
Predpokladá sa, že keď teplota vesmíru klesla pod štyritisíc kelvinov, ióny svetelných prvkov sa začali rekombinovať v poradí opačnom k ich ionizačnému potenciálu, tj. k tej práci, ktorú treba vykonať na odstránenie elektrónu z atómu. Takýmto spôsobom sa ióny hélia s vysokým potenciálom ionizácie rekombinovali s voľnými elektrónmi a vytvorili prvé neutrálne atómy. Atómy hélia potom vytvorili prvé vo vesmíre chemické zlúčenie s kladnými iónmi vodíka (protónmi) a vytvorili ion hydridu hélia. Ďalšia rekombinácia viedla k zničeniu HeH+ a vzniku molekulárneho vodíka.
Avšak nehľadiac na značnú úlohu v chemickej evolúcii vesmíru ion hydridu hélia, ktorý bol objavený v laboratóriu v roku 1925, nebol doposiaľ objavený v kozmickom priestore, čo znamenalo vážny problém pre astronómiu.