Vedci v správe Nature Communications uvádzajú, že z nájdenej žuvačky sekvenovali celý genóm, zároveň prvýkrát extrahovali také množstvo informácií z niečo iného ako z pozostatkov kostí alebo zubov.
Aj keď sa v lokalite Syltholm nenašli žiadne ľudské pozostatky, archeológovia našli žuvačku z brezovej smoly. DNA v žuvačke bola tak dobre zachovaná, že vedci teraz môžu ponúknuť letmý pohľad na dievča, ktoré ju prežúvalo.
Dieťa (vyobrazené vyššie) malo čierne vlasy, modré oči a tmavú pokožku a vzhľadom sa viac približovala lovcom-zberačom z európskej pevniny ako tým, ktorí v tom čase žili v strednej Škandinávii.
V žuvačke sa zachovali aj stopy jej posledného jedla, lieskové orechy a kačica. Orálny mikrobióm tiež odhalil, že počas život mala pravdepodobne herpetický Epstein-Barrov vírus, ktorý je pôvodcom infekčnej mononukleózy, ktorú mohla mať.
Minulý rok dostali vedci nejaké genetické sekvencie z ešte staršej žuvačky zo Škandinávie. Ako sa predpokladalo, tieto údaje sa teraz stávajú užitočným zdrojom pre výskumných pracovníkov.