Oficiálne miesto pre diskusie bolo vytvorené Memorandom o vzájomnom pochopení, ktoré podpísal Moskovský medzinárodný inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO) a český Ústav medzinárodných vzťahov. Strany sa pritom zaviazali „nepolitizovať” diskusiu. Ako je niečo také ale možné, keď politika dnes vytvára nepochopenie medzi národmi? Situáciu Sputniku vysvetlil účastník fóra, pracovník Historického ústavu Akadémie vied Českej republiky Emil Voráček.
Voráček: Pokiaľ som dobre informovaný, budú diskutované otázky stavu vedeckej komunikácie a spolupráce, ich praktické stránky. Už niekoľko rokov nefunguje systém výmeny vedeckých pracovníkov, ktorý umožňoval výskumné pobyty, ako českých bádateľov v Rusku, tak ruských v Českej republike. Nebudeme sa bezprostredne zaoberať zahraničnou politikou.
Z hľadiska historického výskumu máme záujem o sprístupnenie dosiaľ neprístupných, či ťažko prístupných archívnych fondov, ktoré sa týkajú českých, resp. slovenských obetí stalinizmu (výskum, ktorý viedol predčasne zosnulý prof. M. Borák z Opavy). Veľmi nás zaujímajú doteraz neprístupné dokumenty k roku 1938 (postoj ZSSR k čs. kríze v septembri 1938), obdobne 1948, tu ide predovšetkým o dokumenty z Centrálneho archívu Ministerstva obrany Ruska. Kľúčový je však doteraz nie úplne prístupný tzv. Stalinov archív — fond č. 558, ktorého veľká časť je v archíve RGASPI, no ďalšia podstatná časť sa nachádza v Archíve Prezidenta Ruska, kam sa doteraz nikto z českých historikov nedostal. Z hľadiska metodického chýba prístup k telegramom (Stalin — Alexandrovskij, apod). Pochopiteľne — rok 1968, invázia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta do Československa nie je doteraz plne osvetlená (okrem iného fond Varšavská zmluva). Rozhodne chceme hovoriť a pracovať na dôkladnom pramennom prehĺbení tohoto problému v ruských archívoch.
Myslím, že i ruská verejnosť by mala byť podrobnejšie informovaná o vývoji Pražskej jari, priebehu invázie. Národ, ktorý z krajín stredovýchodnej Európy mal dlhú tradíciu pozitívnych vzťahov s ruským ľudom, resp. s národmi Ruska, okrem iného práve Ukrajinci, Gruzínci apod. sa cítil ťažko ponížený postupom veľmoci voči malej krajine. Náprava týchto vzťahov a ich následkov bude trvať ďalšie dlhé desaťročia a historici tu majú zásadne významnú úlohu.