Praha 7. júna 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Alexei Nikolsky)
Nepochopenie v mnohých otázkach, ktoré dnes existujú medzi Čechmi a Rusmi, má za úlohu vyhladzovať Česko-ruské diskusné fórum. Na jeho vytvorení sa v minulom roku v Moskve dohodli prezidenti Miloš Zeman a Vladimir Putin.
Oficiálne miesto pre diskusie bolo vytvorené Memorandom o vzájomnom pochopení, ktoré podpísal Moskovský medzinárodný inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO) a český Ústav medzinárodných vzťahov. Strany sa pritom zaviazali „nepolitizovať“ diskusiu. Ako je niečo také ale možné, keď politika dnes vytvára nepochopenie medzi národmi? Situáciu Sputniku vysvetlil účastník fóra, pracovník Historického ústavu Akadémie vied Českej republiky Emil Voráček.
Voráček: Pokiaľ som dobre informovaný, budú diskutované otázky stavu vedeckej komunikácie a spolupráce, ich praktické stránky. Už niekoľko rokov nefunguje systém výmeny vedeckých pracovníkov, ktorý umožňoval výskumné pobyty, ako českých bádateľov v Rusku, tak ruských v Českej republike. Nebudeme sa bezprostredne zaoberať zahraničnou politikou.
Z hľadiska historického výskumu máme záujem o sprístupnenie dosiaľ neprístupných, či ťažko prístupných archívnych fondov, ktoré sa týkajú českých, resp. slovenských obetí stalinizmu (výskum, ktorý viedol predčasne zosnulý prof. M. Borák z Opavy). Veľmi nás zaujímajú doteraz neprístupné dokumenty k roku 1938 (postoj ZSSR k čs. kríze v septembri 1938), obdobne 1948, tu ide predovšetkým o dokumenty z Centrálneho archívu Ministerstva obrany Ruska. Kľúčový je však doteraz nie úplne prístupný tzv. Stalinov archív — fond č. 558, ktorého veľká časť je v archíve RGASPI, no ďalšia podstatná časť sa nachádza v Archíve Prezidenta Ruska, kam sa doteraz nikto z českých historikov nedostal. Z hľadiska metodického chýba prístup k telegramom (Stalin — Alexandrovskij, apod). Pochopiteľne — rok 1968, invázia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta do Československa nie je doteraz plne osvetlená (okrem iného fond Varšavská zmluva). Rozhodne chceme hovoriť a pracovať na dôkladnom pramennom prehĺbení tohoto problému v ruských archívoch.
Myslím, že i ruská verejnosť by mala byť podrobnejšie informovaná o vývoji Pražskej jari, priebehu invázie. Národ, ktorý z krajín stredovýchodnej Európy mal dlhú tradíciu pozitívnych vzťahov s ruským ľudom, resp. s národmi Ruska, okrem iného práve Ukrajinci, Gruzínci apod. sa cítil ťažko ponížený postupom veľmoci voči malej krajine. Náprava týchto vzťahov a ich následkov bude trvať ďalšie dlhé desaťročia a historici tu majú zásadne významnú úlohu.
Ale nie sú to súčasné otázky vo vzťahoch medzi Ruskom a Českou republikou, čo dnes bráni vzájomnému porozumeniu medzi Čechmi a Rusmi?
Súčasná atmosféra vzájomných vzťahov Európskej únie a Ruska nie je rozhodne dobrá. Od nej sa odvíja i atmosféra vzájomných vzťahov Česka a Ruska. Napriek tomu niekoľko európskych krajín, členských štátov EÚ, okrem iných Rakúsko, Taliansko i Francúzsko nezdieľajú názor, že by medzi Ruskom a nimi bol konflikt záujmov, ale hovoria o konflikte záujmov EÚ a Ruska. V súčasnom globálnom svete je toľko problémov, ktoré je treba riešiť spoločne. Rusko musí prejsť svoj diel cesty, ako aj Západ. Smerovať k zvyšovaniu napätia by bola cesta do pekiel. Hovorím to úplne vedome, ako účastník neformálneho mierového hnutia v 80. rokoch.
Fórum je zvolané na základe podpísaného Memoranda o porozumení medzi ruským inštitútom medzinárodných vzťahov a českým Ústavom medzinárodných vzťahov. Hovorí sa tam o nutnosti nepolitizovať diskutované problémy. Je to vôbec možné?
Podstatné je komunikovať, diskutovať a vedecky spolupracovať ako s pracoviskami Ruskej akadémie vied a ruskými vysokými školami, tak s mimovládnymi inštitúciami (Memorial). V tom je význam diskusného fóra, ktoré by malo postupne rokovať o jednotlivých horúcich bodoch vzťahov.
V rozhovore s rakúskou televíziou prezident Putin uviedol, že Rusko nemá záujem na rozdelení Európy, chcelo by ju vidieť ako silného prosperujúceho partnera. Myslíte si, že tieto slová prispejú k porozumeniu účastníkov diskusného fóra v Prahe?
Tieto slová zrejme Európa potrebuje počuť, lenže je treba pokračovať ďalej. Dnes (6.6. – pozn. red.) zazneli vrúcne slová prezidenta Vladimira Putina a rakúskeho prezidenta Alexandra van der Bellena. Dajú sa menovať aj iní čelní predstavitelia krajín EÚ, ktorí signalizujú rozdiel medzi rozšírenou politickou rétorikou a reálne existujúcimi vzťahmi, okrem iného i francúzsky prezident Emanuel Macron.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
19.4°C
Sobota 
Nedeľa 
Pondelok 
Utorok 
19.7°C
19.5°C
Pondelok 
18.5°C
FOTO DŇA
.jpg)
