Bratislava 5. januára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Zoltan Mathe/MTI via AP)

Ešte prežijeme sviatok Troch kráľov a sviatočné dni budú minulosťou. Tie dni spred Vianoc 2021, medzi sviatkami i po Novom roku 2022 nielenže budú minulosťou, ale určite sa zapíšu do histórie slovensko-maďarských vzťahov zlatými písmenami. Tak historicky dlho sme čakali, aby sa nám Maďari – poďakovali… Doteraz skôr na nás gánili, ale na prelome rokov 2021 a 2022, teda 101 až 102 rokov po Trianone, sme sa dočkali.

Ústretoví Slováci robili a robia ústretové kroky odjakživa. Od čias vojvodcov Poznana a Hunta, ktorí v Hrone pri Bíni opásali Vajka mečom a stal sa z neho svätý Štefan. Aj od 29. augusta 1526, keď pri Moháči utrpeli vojská kráľa Ľudovíta porážku, a my sme prichýlili uhorské hlavné mesto do Bratislavy a ostrihomské arcibiskupstvo do Trnavy. Dokonca nedávno sme prijali do našej hokejovej extraligy až dva maďarské tímy… a vďaky sme sa nedočkali.

Až teraz.

Čože sa to stalo?

Predvianočný i medzivianočný čas bol – a ešte vlastne i je – z pohľadu našich obchodníkov mizerný, smutný, všetko zakázané.

Už predchádzajúcimi opatreniami, ktorými „obšťastňujú“ matovičovci Slovensko vlastne od marca 2020, sa docielil všeobecný rast cien. A tak prieskumné agentúry, ktoré môžu pracovať z domu, no nielen home office ale dokonca i formou bed office – teda aj z postele, zistili, že sedem z desiatich Slovákov mohlo dať na darčeky nanajvýš do 200 eur. Takmer 15 percent ľudí čakalo na zľavy a výpredaje a neprekážalo im, že tie prídu až po Vianociach. A štyri percentá Slovákov nepotešilo blízkych žiadnym darom.

Poviete si, prečo si tí, ktorí sú núdzni, nevezmú pôžičku. Veď keď sa zadlžuje vláda, prečo by ju nemohli napodobniť aj obyčajní obyvatelia? Podľa prieskumu tak však urobia iba dvaja zo stovky Slovákov. Inak povedané až 98 percent Slovákov je múdrejších ako ich vláda, ktorá ani netuší, koľko nasledujúcich generácií ju teoreticky, ale aj prakticky bude preklínať za velikánske kopce, ba hory dlhov.

Mnohí spomedzi Slovákov si teda nielenže nemohli dovoliť míňať toľko, ako po minulé roky, ale nemali napokon ani kde. Vláda Eduarda Hegera, na báze lengvarsko-mikasovských inštrukcií pod dirigentskou paličkou z Trnavy, vyhlásila lockdown. A to bez ohľadu na tiché reptanie cirkevných hierarchov. Ako keby ani nemal prísť Ježiško.

A tak sa tí, ktorí to nemajú ďaleko, vybrali do sveta. V hojnom počte aj k našim južným susedom, kde vládol pravý predvianočný i medzi vianočný zhon. A to aj vďaka mnohým Slovákom, ktorí nielenže prišli, ale aj míňali. A míňali nielen za darčeky pre svojich najbližších v maďarských obchodných centrách. Utrácali aj za kávu a iné dobroty, lebo na juh od nás, ale ako vieme ani na sever a ani na západ od nás reštaurácie či kaviarne zavreté neboli. Jeden z takýchto Slovákov nám povedal:

Zvuk: „Len čo sme prekročili naše hranice, ocitli sme sa v inom svete, ako za starých dobrých čias u nás. Doslova sme vhupli do celkom iného sveta, ako nám pripravili naši vladári…“

Kroky Slovákov smerovali okrem Budapešti aj do Mosonmagyarovaru a do Győru. Pri obchodnom centre v Győri, aj v blízkosti tamojších vianočných trhov, bol veľký problém s parkovaním. Každé tretie auto malo slovenské evidenčné číslo. Ale majiteľom reštaurácií či kaviarní to neprekážalo. Jeden z nich uviedol, že zaevidoval nečakané rekordné príjmy, a že najmä vďaka Slovákom si maďarský gastrosektor nabalil vrecká.

Hviezdy, vianočné trhy, vzduch nasatý vôňou pečených dobrôt a vareného vína. Náhubky sú povinné iba v interiéri a na vianočných trhoch v Győri sa nevyžadujú ani potvrdenie o očkovaní či prekonaní choroby. Raj na zemi i na účtoch maďarských podnikateľov, ktorí si rozdelili zisky.

Zvuk: „Prišli sme sem nakúpiť, ale aj vychutnať vianočnú atmosféru, ktorá nám na Slovensku chýba už druhý rok. Mrzí nás, že naše peniaze idú von, našich podnikateľov to neteší, ale čo narobíme… pred chvíľou som stretol jedného pána, ktorý sa mi posťažoval. Je majiteľom kaviarne v Galante, a len si povzdychol, ako veľa Slovákov nechalo svoje peniaze za hranicami. A on vraj vyjde na mizinu. Jeho kaviareň utrpela straty. Ale, vraj, 1400-eurový účet za elektrinu mu nezabudli poslať…“

Keďže na Slovensku si ľudia nielenže nemohli štandardne nakúpiť darčeky pod stromček, ale nemali ani možnosť sadnúť si s priateľmi či blízkymi na kus reči ani v kaviarni, či najesť sa v reštaurácii, portál ma7.sk, ktorý je financovaný údajne z peňazí maďarskej vlády, mohol teda viac-menej oficiálne napísať: „Maďarsko ďakuje Slovensku za rekordné príjmy. Vianočný turistický dumping za hranicou.“

Takže konečne Maďari ďakujú Slovákom. A my za to môžeme poďakovať našim zvoleným i nezvoleným zástupcom, Grasalkovičovmu palácu, parlamentu, vláde, Mikasovmu úradu, komisii naslovovzatých odborníkov, a ich príbuzenstvu, a všetkým, ktorí tento dlhoročný hendikep v slovensko-maďarských vzťahoch vyriešili. Ďakujeme.

Dagmar Vanečková