Innsbruck 30. septembra 2018 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Majstrovské preteky v mužskej kategórii elite sa v nedeľu začnú o 9.50 h. Víťaz v cieli sa očakáva po 16.50 h. Titul z Bergenu obhajuje Peter Sagan.

“Myslím si, že väčšinou vrchári,” pragmaticky odpovedal Peter Sagan na otázku, kto má najväčšiu šancu zvíťaziť v nedeľňajších pretekoch s hromadným štartom na MS v cestnej cyklistike v rakúskom Innsbrucku

Sagan prišiel pod Tirolské Alpy v dobrej nálade. Na obhajobu troch titulov z ostatných troch šampionátov sa pripravoval najprv na Vuelte a potom strávil pár dní doma v Monaku. Dvadsaťosemročný líder tímu Slovenska však dobre vie, že na kopcami posiatej trati v Innsbrucku budú iní favoriti na titul ako on. Nedeľňajšie preteky mužskej kategórie elite merajú 258,5 km a cyklisti počas nich absolvujú aj 4670 výškových metrov.

Slovenskí cyklisti sú napriek ťažkému profilu trate, ktorá ich čaká v nedeľu na MS v Innsbrucku, odhodlaní obstáť čo najlepšie. Všetci sa budú snažiť pomôcť Petrovi Saganovi k zisku štvrtého titulu v sérii, ten však vidí favoritov medzi vrchármi.

Slováci sa v pretekoch ukážu v nových dresoch, ktoré v piatok na tlačovej konferencii v Niederndorfe predstavil prezident Slovenského zväzu cyklistiky (SZC) Peter Privara. “Niekomu sa možno páči, niekomu nie, ale veríme, že bude úspešný,” uviedol Privara.

Valverde verí v titul majstra sveta aj ako 38-ročný. Chce si uchovať energiu pre záverečný útok

Má 38 rokov a v zbierke šesť medailí z majstrovstiev sveta, najviac spomedzi aktívnych cyklistov. Tá najcennejšia mu však stále chýba. Alejandro Valverde to hodlá zmeniť už v najbližších hodinách. Rodák z Murcie bude lídrom silného španielskeho tímu v nedeľňajších pretekoch s hromadným štartom na 258,5 km v rakúskom Innsbrucku. Na supernáročnej kopcami posiatej trati v Tirolských Alpách mu budú pomáhať Jonathan Castroviejo, David de la Cruz, Omar Fraile, Jesús Herrada, Ion Izagirre, Enric Mas a Mikel Nieve.

“Vlani som mal ťažké zranenie kolena a majstrovstvá sveta som musel vynechať. Teraz som naspäť a veľa to pre mňa znamená,” povedal Valverde na webe Španielske cyklistickej federácie. V pretekoch s hromadným štartom sa predstaví po devätnásty raz. Prvú medailu na MS vybojoval už pred 15 rokmi – striebro v kanadskom Hamiltone. Dosiaľ naposledy ho dekorovali na pódiu v roku 2014, keď bol bronzový v španielskej Ponferrade. Aktuálne v Innsbrucku a jeho okolí čaká na 188 cyklistov kopcovitá trať s celkovým prevýšením 4 670 metrov. Úvodných 85 km je určených na presun k cieľovému mestu, kde bude čakať jazdcov šesť kratších okruhov s jediným stúpaním do Iglsu a jeden záverečný dlhší okruh s dvoma prudkými kopcami. Chuťovkou na záver bude 2,8 km dlhá stena Höttinger Höll (Peklo Höttingen) s priemerom 11,5% a pasážami s maximom 25%. Z jeho vrcholu to bude do cieľa 8 km, ktoré cyklisti “zletia” v zjazde.

“Bude to naozaj ťažké. Dôležité bude uchovať si čo najviac energie do finále pretekov na Höttinger Höll. Neočakávam agresívne preteky, bude to príliš náročné na to, aby cyklisti hýrili aktivitou. Ja sa pokúsim zaútočiť až tesne pred koncom. Ak do záverečného kola vydrží vpredu väčšia skupina spolu, máme v tíme viacerých jazdcov, ktorí by tam mohli zohrať dôležitú úlohu,” myslí si Valverde.

Obhajca Peter Sagan odstúpil z pretekov v Innsbrucku, nedokončí ich žiadny Slovák

Po troch rokoch sa skončilo kraľovanie Petra Sagana na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike. V nedeľňajších pretekoch s hromadným štartom na šampionáte v rakúskom Innsbrucku 28-ročný Slovák nenadviazal na svoje tituly z amerického Richmondu, katarskej Dauhy a nórskeho Bergenu a po piatom prejazde priestorom cieľa približne 80 km pred koncovkou 258,5 km dlhých pretekov odstúpil. Saganovi zjavne nesadol náročný vrchársky profil v Innsbrucku, už 95 km pred cieľom strácal kontakt so skupinou hlavných favoritov a jeho mimika tváre naznačovala, že má toho plné zuby. Ešte predtým sa rozlúčili aj zostávajúci šiesti Slováci Juraj Sagan, Marek Čanecký, Patrik Tybor, Erik Baška, Martin Haring a Martin Mahďar.

“Nie najlepšia príprava pred MS, ťažký profil a vysoké tempo v kopcoch Sagana vypojili z obhajoby ďaleko pred cieľom,” napísal špecializovaný web cycling-info.sk. “Dalo sa vidieť, že to nebolo nič moc. Skúsil som to, keď som cítil, že to nemá žiadny význam, odstúpil som. Som však rád za posledné tri roky, v ktorých som mohol obhajovať majstrovský titul a reprezentovať dúhový dres. Myslím si, že môžem byť hrdý na to, čo som dokázal a v budúcnosti môžem o majstrovský dres bojovať znovu. Videl som, že popri trati bolo veľa Slovákov a slovenských vlajok, takže podpora bola super. Možno bude dobre, keď si dám na jeden rok oddych bez dúhového dresu. Sezónu hodnotím veľmi dobre, po prvý raz som vyhral Paríž – Roubaix, opäť som získal zelený dres na Tour de France,” povedal Peter Sagan podľa cycling-info.sk

Vlani v nórskom Bergene Peter Sagan dovŕšil víťazný hetrik a stal sa prvým cyklistom v histórii, ktorému sa podarilo vyhrať preteky s hromadným štartom na MS trikrát v neprerušenej sérii. Okrem Sagana majú tri tituly majstra sveta na konte aj Belgičania Eddy Merckx a Rik van Steenbergen, Španiel Óscar Freire a Talian Alfredo Binda.

Sagan je hrdý na tri roky v dúhovom drese, v budúcnosti zabojuje o ďalšie tituly

Slávnostný ceremoniál po pretekoch mužov s hromadným štartom na svetovom šampionáte cestných cyklistov v Innsbrucku bol krásne symbolický. Dosluhujúci trojnásobný šampión Peter Sagan zavesil na krk zlatú medailu novému majstrovi sveta Alejandrovi Valverdemu. Španielsky 38-ročný veterán sa po 19 rokoch v profipelotóne a 12 účastiach na majstrovstvách sveta dočkal medaily s najcennejším odleskom. Aj bez nej mal doteraz na konte najviac medailí spomedzi všetkých aktívnych cyklistov – dve strieborné a štyri bronzové.

“Je to úžasné, splnil sa mi sen. Sníval som ho dlhé roky. Musím sa poďakovať tímu. Všetci moji spolujazdci si zaslúžia absolútne ocenenie, čo dnes pre mňa odviedli. Ja som si nakoniec uchoval dosť energie do záverečného šprintu a vyšlo mi to. Fantázia,” povedal Alejandro Valverde v prvej reakcii po pretekoch.

Peter Sagan prijal výzvu zúčastniť sa na svetovom šampionáte, kde podľa reálneho odhadu jeho schopností mal len maličkú šancu uspieť. Porcia 4670 m výškových metrov bola pre neho privysoká, z pretekov dlhých 258,5 km odstúpil približne 80 km pred ich koncom. Vtedy už trvalo stratil kontakt so skupinou favoritov, ktorá v kopcoch výrazne zvýšila tempo. “Dalo sa vidieť, že to nebolo nič moc. Skúsil som to, ale keď som cítil, že to nemá žiadny význam, odstúpil som,” komentoval Peter Sagan aj pre špecializovaný web cycling-info.sk.

Saganovo obdobie orámované troma titulmi majstra sveta (2015 – 2017) bolo jedno z najpozoruhodnejších v dejinách cestnej cyklistiky. Od svojho víťazstva v Richmonde 2015 až po odstúpenie v Innsbrucku 2018 nazbieral 34 víťazstiev, medzi nimi boli aj triumfy na ostro sledovaných monumentoch Okolo Flámska a Paríž-Roubaix či 7 víťazných etapových koncoviek na najslávnejších pretekoch sveta Tour de France. V sledovanom období tiež získal titul majstra Európy v Plumelci 2016, dvakrát vyhral klasiku v kanadskom Québec City a dvakrát aj belgickú jednorazovku Gent-Wevelgem. Dovedna v celej kariére má na konte už 109 triumfov v profipelotóne. V prvej časti sezóny 2019 nastane u Sagana prezliekanie dresov. Dúhový dres majstra sveta po dlhom čase vymení za tričko slovenského šampióna, ktorým sa stal tento rok v českej Plzni.

“Som vďačný za posledné tri roky, počas ktorých som mohol obhajovať majstrovský titul a reprezentovať dúhový dres. Myslím si, že môžem byť hrdý na to, čo som dokázal a v budúcnosti môžem o majstrovský dres bojovať znovu,” skonštatoval Peter Sagan. “Možno bude dobre, keď si dám na jeden rok oddych bez dúhového dresu,” pridal vzápätí tradičný bonmot.

Sagan nezabudol pochváliť slovenských fanúšikov, ktorí za ním merali cestu do Innsbrucku. Už v nedeľu ráno pred pretekmi spôsobil doslova davovú psychózu, počas nich potom popri trati bolo vidieť rozhodne viac slovenských vlajok ako tých z ostatných aj cyklisticky najsilnejších krajín. “Videl som, že popri trati bolo veľa Slovákov a slovenských vlajok, takže podpora bola super. Sezónu hodnotím veľmi dobre, po prvý raz som vyhral Paríž – Roubaix, opäť som získal zelený dres na Tour de France,” dodal Peter Sagan.

Veterán Valverde sa dočkal titulu

Španiel Alejandro Valverde sa stal víťazom pretekov s hromadným štartom na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike v rakúskom Innsbrucku. Na trati dlhej 258,5 km medzi Kufsteinom a Innsbruckom s najťažším horským profilom v modernej histórii svetových šampionátov Valverde v záverečnom špurte štvorice pretekárov v úniku zdolal Francúza Romaina Bardeta, Kanaďana Michaela Woodsa a Holanďana Toma Dumoulina. Cyklisti počas 258,5 km nastúpali 4 670 výškových metrov

Valverde sa ako 38-ročný dočkal najväčšieho úspechu kariéry, získal už svoju siedmu medailu na majstrovstvách sveta (1-2-4), ale prvýkrát so zlatým odleskom. Premiérovú medailu na MS vybojoval už pred 15 rokmi – striebro v kanadskom Hamiltone. Pred Innsbruckom naposledy ho dekorovali na pódiu v roku 2014, keď bol bronzový v španielskej Ponferrade.

Diktovať tempo v hrdinskom boji s kopcami sa už krátko po štarte na námestí v Kufsteine podujalo 11 cyklistov: Robert Britton (Kan.), Tobias Ludvigsson (Švéd.), Kasper Asgreen (Dán.), Ryan Mullen (Ír.), Daniil Fominich (Kaz.), Vegard Stake Laengen (Nór.), Karel Hník (ČR), Jacques Janse van Rensburg (JAR), Iľja Koševoj (Biel.) a Laurent Didier (Lux.). Z pôvodne 11-členného úniku, ktorý mal náskok aj vyše 18 minút, zostala v posledných 50 km vpredu už len štvorica a neskôr dvojica škandinávskych jazdcov Kasper Asgreen a Vegard Stake Laengen. Dán a Nór boli dostihnutí 22 km pred cieľom a potom sa začala séria nástupov favoritov. Pätnásť kilometrov pred cieľom sa vydal dopredu ďalší Dán Michael Valgren, ale brutálne stúpanie Höttinger Höll (Peklo Höttingen) 11 km pred cieľom s priemerom 11,5% a pasážami s maximom 28% ho skolilo. Tempu najlepších nestíhal ani francúzsky favorit Julian Alaphilippe, zo všetkých síl sa snažil vpredu udržať Španiel Alejandro Valverde či Holanďan Tom Dumoulin. Na vrchole “Pekla” bola na čele už len trojica Romain Bardet (Fr.), Michael Woods (Kan.) a Valverde, niekoľko desiatok metrov za nimi bol Dumoulin. Holanďan to nevzdal a v technicky náročnom zjazde necelé dva kilometre pred métou dostihol trojicu pred sebou. Na viac už nemal síl. V záverečnom špurte skončil štvrtý, majstrom sveta sa stal Valverde. Španielsky veterán začal šprintovať z prvého miesta približne 300 m pred cieľom a nik zo súperov ho nepredstihol.

Výsledky

Preteky mužov elite (Kuftein – Innsbruck, 258,5 km): 1. Alejandro Valverde (Šp.) 6:46:21 h, 2. Romain Bardet (Fr.), 3. Michael Woods (Kan.), 4. Tom Dumoulin (Hol.) – všetci rovnaký čas ako víťaz, 5. Gianni Moscon (Tal.) +13 s, 6. Roman Kreuziger (ČR), 7. Michael Valgren (Dán.), 8. Julian Alaphilippe (Fr.), 9. Thibaut Pinot (Fr.), 10. Rui Costa (Portug.) – všetci +43

Prehľad majstrov sveta (1927 – 2018)

Prehľad víťazov mužských pretekov v kategórii elite na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike od roku 1927:

1927 (Nürburgring/Nem.): Alfredo Binda (Tal.) 1928 (Budapešť/Maď.): Georges Ronsse (Belg.) 1929 (Zürich/Švaj.): Georges Ronsse (Belg.) 1930 (Liége/Belg.): Alfredo Binda (Tal.) 1931 (Kodaň/Dán.): Learco Guerra (Tal.) 1932 (Rím/Tal.): Alfredo Binda (Tal.) 1933 (Montlhéry/Fr.): Georges Speicher (Fr.) 1934 (Lipsko/Nem.): Karel Kaers (Belg.) 1935 (Floreffe/Belg.): Jean Aerts (Belg.) 1936 (Bern/Švaj.): Antonin Magne (Fr.) 1937 (Kodaň/Dán.): Eloi Meulenberg (Belg.) 1938 (Valkenburg/Hol.): Mercel Kint (Belg.) 1946 (Zürich/Švaj.): Hans Knecht (Švaj.) 1947 (Reims/Fr.): Theo Middelkamp (Hol.) 1948 (Valkenburg/Hol.): Briek Schotte (Belg.) 1949 (Kodaň/Dán.): Rik van Steenbergen (Belg.) 1950 (Moorslede/Belg.): Briek Schotte (Belg.) 1951 (Varese/Tal.): Ferdi Kübler (Švaj.) 1952 (Luxemburg/Lux.): Heinz Müller (Nem.) 1953 (Lugano/Švaj.): Fausto Coppi (Tal.) 1954 (Solingen/Nem.): Louison Bobet (Fr.) 1955 (Frascati/Tal.): Stan Ockers (Belg.) 1956 (Kodaň/Dán.): Rik van Steenbergen (Belg.) 1957 (Waregem/Belg.): Rik van Steenbergen (Belg.) 1958 (Reims/Fr.): Ercole Baldini (Tal.) 1959 (Zandvoort/Hol.): André Darrigade (Fr.) 1960 (Sachsenring/Nem.): Rik van Looy (Belg.) 1961 (Bern/Švaj.): Rik van Looy (Belg.) 1962 (Saló/Tal.): Jean Stablinski (Fr.) 1963 (Ronse/Belg.): Benoni Beheyt (Belg.) 1964 (Sallanches/Fr.): Jan Janssen (Hol.) 1965 (San Sebastián/Šp.): Tom Simpson (V. Brit.) 1966 (Nürburgring/Nem.): Rudi Altig (Nem.) 1967 (Heerlen/Hol.): Eddy Merckx (Belg.) 1968 (Imola/Tal.): Vittorio Adorni (Tal.) 1969 (Zolder/Belg.): Harm Ottenbros (Hol.) 1970 (Leicester/V. Brit.): Jean-Pierre Monseré (Belg.) 1971 (Mendrisio/Švaj.): Eddy Merckx (Belg.) 1972 (Gap/Fr.): Marino Basso (Tal.) 1973 (Barcelona/Šp.): Felice Gimondi (Tal.) 1974 (Montreal/Kan.): Eddy Merckx (Belg.) 1975 (Yvoir/Belg.): Hennie Kuiper (Hol.) 1976 (Ostuni/Tal.): Freddy Maertens (Belg.) 1977 (San Cristóbal/Ven.): Francesco Moser (Tal.) 1978 (Nürburgring/Nem.): Gerrie Knetemann (Hol.) 1979 (Valkenburg/Hol.): Jan Raas (Hol.) 1980 (Sallanches/Fr.): Bernard Hinault (Fr.) 1981 (Brno/ČR): Freddy Maertens (Belg.) 1982 (Goodwood/V. Brit.): Giuseppe Saronni (Tal.) 1983 (Altenrhein/Švaj.): Greg LeMond (USA) 1984 (Barcelona/Šp.): Claude Criquielion (Belg.) 1985 (Giavera del Montello/Tal.): Joop Zoetemelk (Hol.) 1986 (Colorado Springs/USA): Moreno Argentin (Tal.) 1987 (Villach/Rak.): Stephen Roche (Ír.) 1988 (Ronse/Belg.): Maurizio Fondriest (Tal.) 1989 (Chambéry/Fr.): Greg LeMond (USA) 1990 (Ucunomija/Jap.): Rudy Dhaenens (Belg.) 1991 (Stuttgart/Nem.): Gianni Bugno (Tal.) 1992 (Benidorm/Šp.): Gianni Bugno (Tal.) 1993 (Oslo/Nór.): Lance Armstrong (USA) 1994 (Agrigento/Tal.): Luc Leblanc (Fr.) 1995 (Duitama/Kol.): Abraham Olano (Šp.) 1996 (Lugano/Švaj.): Johan Museeuw (Belg.) 1997 (San Sebastián/Šp.): Laurent Brochard (Fr.) 1998 (Valkenburg/Hol.): Oscar Camenzind (Švaj.) 1999 (Verona/Tal.): Óscar Freire (Šp.) 2000 (Plouay/Fr.): Romans Vainšteins (Lot.) 2001 (Lisabon/Portug.): Óscar Freire (Šp.) 2002 (Limburg/Belg.): Mario Cipollini (Tal.) 2003 (Hamilton/Kan.): Igor Astarloa (Šp.) 2004 (Verona/Tal.): Óscar Freire (Šp.) 2005 (Madrid/Šp.): Tom Boonen (Belg.) 2006 (Salzburg/Rak.): Paolo Bettini (Tal.) 2007 (Stuttgart/Nem.): Paolo Bettini (Tal.) 2008 (Varese/Tal.): Alessandro Ballan (Tal.) 2009 (Mendrisio/Švaj.): Cadel Evans (Aus.) 2010 (Geelong/Aus.): Thor Hushovd (Nór.) 2011 (Kodaň/Dán.): Mark Cavendish (V. Brit.) 2012 (Valkenburg/Hol.): Philippe Gilbert (Belg.) 2013 (Florencia/Tal.): Rui Costa (Portug.) 2014 (Ponferrada/Šp.): Michal Kwiatkowski (Poľ.) 2015 (Richmond/USA): Peter Sagan (SR) 2016 (Dauha/Kat.): Peter Sagan (SR) 2017 (Bergen/Nór.): Peter Sagan (SR) 2018 (Innsbruck/Rak.): Alejandro Valverde (Šp.)

Alejandro Valverde – vizitka

Vizitka Španiela Alejandra Valverdeho, víťaza pretekov s hromadným štartom na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike v Innsbrucku 2018:

Alejandro Valverde (Šp.)

Dátum a miesto narodenia: 25. apríla 1980 v Las Lumbreras

Prezývka: Zelená strela, Neporaziteľný

Výška/hmotnosť: 177 cm/61 kg

počet víťazstiev v profikariére: 122

medaily na MS: 7 /1-2-4/

Tím: Movistar

Predchádzajúce tímy: Illes Balears-Banesto (2005 – 2009), Kelme-Costa Blanca (2002 – 2004)

Najväčšie úspechy: majster sveta 2018, sedemnásobný medailista z pretekov s hromadným štartom na MS (1-2-4), držiteľ 122 víťazstiev v profesionálnom pelotóne, víťaz pretekov Grand TourVuelta a Espaňa 2009, štvornásobný víťaz monumentálnej klasiky Liége-Bastogne-Liége (2006, 2008, 2015, 2017), päťnásobný víťaz pretekov Valónsky šíp (2006, 2014 – 2017), dvojnásobný víťaz Klasiky San Sebastián (2008, 2014), dvojnásobný víťaz etapových pretekov Critérium du Dauphiné (2008, 2009), trojnásobný víťaz Okolo Katalánska (2009, 2017, 2018), päťnásobný víťaz Okolo Andalúzie (2012 – 2014, 2016, 2017), víťaz jednej individuálnej etapy na Giro d’Italia, víťaz štyroch individuálnych etáp na Tour de France, víťaz desiatich individuálnych etáp na Vuelte.