Bratislava 22. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Podobnú infláciu nemali v USA od čias globálnej finančnej krízy roku 2008. Regulátor ale odmieta sprísnenie monetárnej politiky. Deutsche Bank už varovala, že nečinnosť nedopadne dobre. Táto časovaná bomba ohrozuje celú svetovú ekonomiku

Zrýchlenie inflácie

V máji inflácia v USA vyletela na 5% v ročnom prepočte. Základný index spotrebiteľských cien, ktorý nezahŕňa volatilný tovar, ako sú energetické nosiče a potraviny, stúpol o 3,8% oproti minulému roku, je to maximum od júna 1992. Zdraželo všetko, autá, technika, nábytok, letenky, oblečenie i potraviny.

Ekonómovia zo Svetovej banky uisťujú, že väčšina krajín používajúca Infláciu (vrátane Ruska) sa nemá čoho obávať, a že sa ukazovateľ podarí vrátiť do medzí cieľového rozmedzia.

Ale v USA majú inú situáciu. Federálny rezervný systém je nečinný. Už v marci vyhlásil jeho šéf Jerome Powell, že nepovažuje za problém dočasné dvojpercentné prekročenie cieľa.

Príčiny rastu spotrebiteľských cien sú jasné. Americká vláda už vydala na protikrízové ​​opatrenia od začiatku pandémie 6-9 biliónov dolárov, spustila naplno tlačiareň na peniaze. Po nástupe Joea Bidena získala ekonomika USA navyše takmer dva bilióny. Je to obrovský balík stimulov, hlavne sociálnych.

Obrovský dlh a slabý dolár

Peňažné záplavy zvýšili štátny dlh približne o štvrtinu. Dnes činia cez 28 biliónov dolárov (takmer 130% ročného hrubého domáceho produktu).

Ekonómovia varovali, že nové infúzie do ekonomiky už nebudú užitočné. Zvýši sa tlak na rozpočet a na ceny kvôli prebytočným bankovkám bez príslušného zvýšenia výroby.

Inflačné riziko posilňuje tiež odročenie spotrebiteľského dopytu pri vysokej úrovni príliš veľkých úspor. Americkí spotrebitelia totiž usporili počas pandémie 1,6 bilióna dolárov, ktoré dnes začínajú míňať.

Mocný príliv čerstvých bankoviek zasiahol americkú menu. Dolár zlacnel, stráca atraktívnosti pre investorov. Počas roka 2020 klesol oproti euru z 0,8934 na 0,8149, takmer o 9%. V roku 2021 môže klesnúť o ďalších päť alebo sedem percent.

Ďalší faktor spočíva v bezpríkladnom tlaku na rozpočet. Vo finančnom roku 2020 dosiahol jeho schodok 16,1% (3,1 bilióna dolárov), čo je maximum od roku 1945, keď vláda vyčleňovala kolosálne prostriedky na veľké vojenské operácie.

Nafúkli bublinu

Ale Federálna rezerva však nemieni zvýšiť úrokové sadzby, alebo obmedziť program nákupu aktív, kým nezaznamená „podstatný pokrok“ v dosiahnutiu ekonomických cieľov, najmä obnovenie pracovného trhu. Sebaistota a nečinnosť regulátora vyvolávajú otázky.

„Potrebujeme presný plán boja. Osoby, ktoré rozhodujú o daňovej a rozpočtovej politike, si musia uvedomiť, koho môžu ich rozhodnutie poškodiť. 87% Američanov je už znepokojené rastom cien. Pán Powell musí uznať prudký skok inflácie a prestať ignorovať tento vážny problém ako dočasnú poruchu,“ vyhlásil senátor Rick Scott.

Ekonómovia upozornili tiež na to, že Federálna rezerva absolútne popiera tiež nebezpečnejší trend, vznik globálnej bubliny na kapitalizačnom trhu. Svojou podporou super nízkych úrokových sadzieb a stálym zvýšením bilancie o 120 miliárd dolárov mesačne, keď cena akcií dosiahla takmer historické maximum, riskuje ešte viac preťažiť trh.

„Regulátor iba zvyšuje šance na tvrdé ekonomické pristátie a bude nakoniec nútený sprísniť peňažnú a úverovú politiku, aby dosiahol potrebnú úroveň inflácie,“ poznamenal Desmond Lahman, analytik z Amerického inštitútu podnikania.

 

Postihnutí budú slabší

Vytvorí to ostatne problémy nielen pre Američanov, ale pre celý svet, varujú analytici z Deutsche Bank.

„Ignorovanie inflácie v USA drží globálnu ekonomiku na časovanej pume. Následky môžu byť ničivé, zvlášť pre najzraniteľnejšie spoločenské vrstvy,“ vysvetlil hlavný ekonóm banky David Folkerts-Landau.

V Nemecku sa domnievajú, že sa inflácia zachová a že v najbližších rokoch vyústi do krízy, možno už v roku 2023. Experti upresnili, že tým utrpia predovšetkým rozvojové krajiny. Znehodnotenie peňazí v predných ekonomikách posilňuje očakávania investorov ohľadom zvýšenia sadzieb. Zvýši to príjmy zo štátnych dlhopisov, v dôsledku čoho budú pôžičky ešte drahšie.

Ekonómovia konštatujú, že sa začiatok globálneho oživenia zmenil pre rozvojové trhy z pozitívneho faktora v hrozbu, napríklad v Juhoafrickej republike a Brazílii sa cena pôžičiek blíži k nebezpečnej úrovni. Ale ich štátne financie sú aj beztak dosť nestabilné.

„Tieto krajiny sa majú viac obávať inflácie v USA ako vlastnej,“ poukazujú odborníci z S & P Global Ratings.

Bohaté štáty si počas pandémie požičiavali s veľmi nízkymi sadzbami, na rozdiel od početných rozvojových.

Egypt má napríklad refinancovať dlh vo výške 38% HDP, cena obsluhy úveru činí 12,1%. Pre Ghanu je toto percento ešte vyššie, 15. Rovnaké problémy má Brazília, ktorej Centrálna banka už dvakrát od januára zvýšila sadzby, aby oslabila cenový tlak.

Podľa Williama Jacksona z Capital Economics je Brazília výrazným príkladom toho, ako inflácia a rast rentability ohrozujú ekonomickú stabilitu.

„Spôsobilo to zníženie štátnych financií a zvýšenie úrokových sadzieb Centrálnou bankou, ktorá posilňuje výdavky na obsluhu dlhu,“ zdôraznil analytik.

Situáciu zachraňuje skutočnosť, že napríklad Brazília, Juhoafrická republika a India viac spoliehajú na domácich investorov ako na zahraničných. Znižuje to zraniteľnosť pri odlivu kapitálu.

Rusko je z tohto hľadiska viac ako stabilné, lebo podiel nerezidentov vo federálnych dlhopisoch je veľmi malý. Podľa dát Centrálnej banky predstavoval v máji 10% (v apríli 19,7%). Viac ako 80% držiteľov federálnych dlhopisov tvoria domáci investori, predovšetkým banky a penzijné fondy. Nerezidenti sú zahraničné „dcéry“ veľkých domácich bánk. Poistí to ako proti sankčným, tak inflačným rizikám.