Indický sikh Kumar oznámil, že si bol dobre vedomí rizika, ktoré podstupuje oznámením na polícii. Napriek vyhrážkam otrokárov sa rozhodol zmeniť svoj osud. “Pre nás to nie je ľahké. V Taliansku sme cudzinci,” hovorí Ind a dodal: “Obávam sa návratu do Indie, v ktorej je obrovská chudoba, no na druhej strane viem, čo sa tu s nami robí a je to naozaj zlé.”

Podľa viacerých mimovládnych organizácii a odborových zväzov je v Taliansku skrytá komunita migrujúcich pracovníkov z Indie. Odhaduje sa, že ich je asi 10 000. Sú zväčša zamestnaní na farmách a potravinárskych spoločnostiach a v týchto podmienkach sú zraniteľní voči vykorisťovaniu a zastrašovaniu.

Šaláty, paradajky a cukety, ktoré takýto prisťahovalci pestujú na otrokárksych farmách sú prepravované na jeden z najväčších európskych zeleninových trhov vo Fondi, v talianskom regióne Lazio. Odtiaľ sa predávajú do celého Talianska a vyvážajú sa do iných európskych krajín.

Korupcia a organizovaný zločin v poslednej dobe rozširujú svoje chápadlá po celom talianskom potravinárskom a poľnohospodárskom sektore, pričom v roku 2016 dosiahli nezákonné zisky len z tejto oblasti viac 21 miliard eur. Množstvo pracovníkov sa tu spolieha na neoficiálnych agentov, vedúcich smien, “gangmasterov”, ktorí sprostredkúvajú prácu v tisícoch poľnohospodárskych podnikov. Vo väčšine prípadov takýto pracovníci pracujú za menej ako je oficiálna minimálna mzda.

Po príchode do Talianska z rodného Pandžábu v severnej Indii v roku 2008 Ind pracoval 12 hodín denne, šesť dní v týždni na ovocnej a zeleninovej farme v Pontine. Práca bola namáhavá, za nízku mzdu – maximálne 150 eur za týždeň. Ind, ktorý rozpráva svoj príbeh v článku The Guardian uviedol, že  jeho zamestnávateľ bol násilný a často pracovne zneužíval svojich podriadených.

Podľa správ Medu, organizácie talianskych lekárov, 43 % migrujúcich pracovníkov z Indie v Taliansku nehovorí taliančinou, čo znamená, že sú odpojení od právnej ochrany. Popri nízkych či vôbec nezaplatených mzdách, organizácia identifikovala vážne zdravotné problémy pracovníkov – najmä chronické poranenia chrbta a vystavenie nebezpečným pesticídom.

Medzi Indmi je tiež rozšírené používanie omamných látok. Často si miešajú ópium do čaju každé ráno a užívajú silné lieky proti bolesti, aby mohli ďalší deň opäť nastúpiť do práce. Problém je obzvlášť akútny u starších pracovníkov, hovorí Harbajan Ghuman, bývalý poľnohospodársky pracovník a vodca sikhskej komunity. Ghuman tvrdí, že niektorí farmári dodávajú drogy priamo pracovníkom, aby zabezpečili, že ich produktivita bude vyššia. “Ako môže 50-ročná alebo 60-ročná osoba prekonať deň inak ako pod vplyvom liekov či ópia?” hovorí.

Pino Cappucci, regionálny tajomník odborovej organizácie Flai-CGIL, hovorí, že počet pracovníkov zo severnej Indie, ktorí nie sú dokumentovaní, vytvára podmienky pre masové vykorisťovanie a utrpenie. Cappucci sa domnieva, že na farmách v celom regióne by mohlo byť až 10 000 nelegálnych pracovníkov z Indie, všetci potenciálne zraniteľní voči vykorisťovaniu.

Väčšina pracovníkov vstupuje do krajiny na základe zákonných sezónnych víz. Napriek tomu podľa CGIL Latina a svedectva pracovníkov mnohí zaplatia od 7 000 do 13 000 eur indickému sprostredkovateľovi v Taliansku, aby získali tieto dokumenty.

Jedným z nich je Kumar, pandžábský sikh. Počas 25 rokov jeho otec pracoval na Strednom východe aby uživil svoju mnohopočetnú rodinu. Ako najstarší zo štyroch súrodencov, Kumar odišiel do Európy vo veku 18 rokov, cítil, že musí ísť do zahraničia a nájsť si prácu.

Jeho rodičia založili dom a zaplatili 13 000 eur za to, aby išiel do Talianska a dostal svoje sezónne víza. V roku 2010, keď priletel do Talianska, pred letiskom ho čakalo auto, ktoré ho odviezlo 45 kilometrov južne od hlavného mesta do provincie Latina. Od chvíle, keď prišiel, pracoval 13 hodín denne približne za 4 eurá za hodinu. Vedel že nezarába dosť, ale cíti, že nie je schopný oznámiť svoju situáciu orgánom, pretože sa obával, že nebude schopný pracovať alebo sa vráti do Indie. Hovorí, že práca v Taliansku je ponižujúca.

“Nemáme zamestnávateľa – máme pána,” hovorí. “Často na nás kričí a keď sa s ním rozprávate, musíme skloniť hlavu.”

Rozhodnutie Inda ísť na políciu prišlo potom, čo sa stretol s osvetovými sociálnymi pracovníkmi z In Migrazione, “Predtým som bol slepý. Povedali nám o našich právach a prebudil som sa,” hovorí.

Po tom, ako Ind podal žalobu, bol zatknutý gangmaster, ktorý prijímal a kontroloval pracovníkov na farmách v celom regióne.