Zasadnutie európskych lídrov sa koná na tom istom mieste, kde boli v roku 1957 podpísané zakladateľské zmluvy súčasnej Európskej únie – v Paláci konzervátorov (Palazzo dei Conservatori) na Kapitolskom námestí v Ríme.

V rámci rímskeho summitu ide z obsahového hľadiska o zavŕšenie procesu reflexie o budúcnosti EÚ, ktorý odštartoval bratislavský summit. Zasadnutie šéfov štátov alebo vlád 27 členských krajín EÚ v Ríme je súčasťou širšej diskusie o budúcnosti EÚ, ktorá nabrala na význame po rozhodnutí Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ.

Lídri po skončení zasadnutia podpíšu spoločné vyhlásenie – Rímsku deklaráciu. Dokument by mal byť spoločným zamyslením sa nad stavom Európskej únie a budúcnosťou procesu integrácie.

„Verím, že nikto nebude mať záujem zablokovať hlavný dokument, ktorý sa nazýva Rímska deklarácia a v ktorom 27 štátov EÚ jednoznačne potvrdzuje záujem pokračovať v tomto jedinečnom projekte,“ uviedol v piatok cestou na rímsky summit slovenský premiér Robert Fico.

Pripravovaná Rímska deklarácia podľa Fica jednoznačne hovorí, že EÚ pokračuje v súčasnom formáte bez potreby zmeny alebo rušenia základných zmlúv, ktoré boli podpísané.

Fico zároveň na margo obáv, ktoré vyvolal otázny postoj poľskej a gréckej vlády k obsahu záverečného vyhlásenia rímskeho summitu uistil, že tento dokument „by mal byť podpísaný všetkými 27 premiérmi a prezidentmi, ktorí sa zúčastnia na tomto summite“.

Po podpise je na programe spoločná tlačová konferencia predsedu Európskej rady Donalda Tuska, predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho, predsedu talianskej vlády Paola Gentiloniho a predsedu maltskej vlády Josepha Muscata.

Program sa zavŕši obedom v Kvirinálskom paláci (Palazzo del Quirinale) – sídle prezidenta -, ktorý pre delegátov usporiadal taliansky prezident Sergio Mattarella.

Rímske zmluvy sú dva dokumenty – Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) – a nesú názov podľa metropoly, v ktorej boli podpísané. Rímske zmluvy zároveň predstavujú tzv. rodný list spoločnej Európy, známej v súčasnosti pod názvom Európska únia. Podpísali ich zástupcovia šiestich signatárskych krajín: Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Nemeckej spolkovej republiky (NSR) a Talianska.

Británia deklaruje, že oficiálny proces vystúpenia z Únie odštartuje 29. marca, iba niekoľko dní po skončení rímskeho summitu.

Tusk: Európska únia predstavuje záruku slobody, dôstojnosti a demokracie

Dnes je deň kedy máme byť hrdí a oslavovať, povedal predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani v Ríme na slávnostnom summite šéfov štátov a vlád 27 členských krajín Európskej únie pri príležitosti 60. výročia od vzniku spoločnej Európy – podpísania Rímskych zmlúv.

„Stáli sme tu šiesti a teraz nás je tu 27,“ otvoril svoj prejav predseda talianskej vlády Paolo Gentiloni. „Zažili sme 60 rokov mieru a európsky projekt je pre nás veľkým úspechom.“

Predseda Európskej rady Donald Tusk sa vo svojom vystúpení nevyhol osobnej reflexii: spomenul obdobie druhej svetovej vojny a pokračoval obdobím „komunistického režimu“. V tom čase sa podľa neho všetci z jeho regiónu „s nádejou obracali na Západ a verili v sen, ktorý chceli žiť“. „Európska únia nie je o sloganoch, nie je o ziskoch.“ Únia podľa Tuska pre všetkých predstavuje záruku slobody, dôstojnosti a demokracie. „Takmer pol života som žil v krajine, kde nebolo povolené myslieť slobodne.“

Únia podľa neho predstavuje sériu spoločných hodnôt a demokratických štandardov. „Spoločná viera v ľudské práva, slobodu zhromažďovania a právneho štátu, toto je skutočný základ našej jednoty,“ zdôraznil Tusk. Zároveň varoval, že zničiť mier a slobodu je veľmi jednoduché a môže sa to stať veľmi rýchlo.

Európska únia podľa predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera vznikla z popola dvoch svetových vojen. Odchod Británie z EÚ označil za „tragédiu“ a oslavy 60. výročia podpísania jej zakladajúcich zmlúv bez účasti Británie za „veľmi smutný okamih“. Juncker ďalej poznamenal, že Únia „sa musí sústrediť na veľké záležitosti“ a nestrácať sa v detailoch.

„Musíme zaručiť silnú a jednotnú budúcnosť,“ zdôraznil predseda maltskej vlády Joseph Muscat. Európa sa podľa Muscata mení a budúcnosť EÚ by preto mala odrážať potreby a špecifiká každého jedného štátu. Jednotný trh je podľa neho jednoznačným benefitom. Naopak, „náš najväčší deficit je integrácia, ktorú by sme mali zefektívniť“, upozornil s tým, že nerobiť nič nie je jedna z možností. Za najväčšiu výzvu do budúcnosti považuje solidaritu.

Taliansky premiér Paolo Gentiloni povedal, že lídri EÚ si musia vyslúžiť podporu svojich 500 miliónov občanov a ubrániť sa pred narastajúcim nacionalizmom na kontinente vytváraním pracovných príležitostí a eliminovaním sociálnej nerovnosti. Gentiloni tvrdo kritizoval EÚ za meškanie pri riešení migračnej krízy a pri vytváraní nových pracovných miest. „Musíme si znova získať dôveru našich občanov“ stimuláciou hospodárskeho rastu, obmedzovaním chudoby a sociálnej nerovnosti.

Eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová povedala, že vidí „Európu, ktorá obhajuje slobodu, demokraciu a vládu zákona,“ ale dodala, že „európsky projekt čelí mnohým výzvam a nedostatkom.“ Malmströmová, ktorá je Švédka, dnes na svojom blogu napísala, že ľudia by na 60. výročie Únie mali hovoriť o tom, čo chcú. „Chceme oslavovať dialógom namiesto konfliktom, vytvárať budúcnosť, ktorú budeme môcť s čistým svedomím odovzdať budúcim generáciám.“

Medzi prítomnými lídrami dnes nesedela britská premiérka Theresa Mayová. Británia totiž deklaruje, že oficiálny proces vystúpenia z Únie odštartuje 29. marca, iba niekoľko dní po skončení rímskeho summitu.