Praha 9. mája 2015 (HSP/Foto:FB)
Nikde na svete a z dlhodobého hľadiska nikdy v dejinách neuspel koncept unifikovaného štátu zlepeného z viacerých odlišných národov, uviedol Okamura
Na štvrtkovej (7.5.) konferencii v Prahe s názvom “Mier a prosperita v Európe po EÚ” okrem iných vystúpila aj Marine Le Pen, predsedníčka francúzskeho Národného frontu, víťazka minuloročných volieb do Európskeho parlamentu vo Francúzsku a favoritka francúzskych prezidentských volieb. Konferencie sa zúčastnil aj Tomio Okamura, česky politik, ktorý sa dostal do parlamentu so stranou Úsvit, ktorej program ohrozoval tzv. štandardné politické strany a nimi vytvorený korupčný systém. Hlavnými bodmi jeho programu malo byť schválenie zákonov ako Priama voľba a odvolateľnosť politikov, hmotná a trestná zodpovednosť politikov, funkčné celoštátne referendum, zastavenie exekútorskeho biznisu s dlhmi, zákaz úžery, platenie DPH až po preplatení faktúry, či úplný zákaz výherných hracích automatov. Hneď po zvolení do parlamentu došlo v jeho hnutiu ku kurióznemu puču, v ktorom ho členovia jeho hnutia odvolali. Presadzovania jeho programu priamej demokracie sa tak zradený voliči dočkajú až v ďalších voľbách, kde bude kandidovať s novým hnutím Sloboda a priama demokracia.
Tomio Okamura vystúpil na konferencii so zaujímavým prejavom, v ktorom okrem iného spomenul, že za najzásadnejší problém považuje plazivé búranie národnej suverenity jednotlivých štátov a byrokratizáciu európskeho superštátu, pričom za riešenie nepovažuje ešte väčšiu federalizáciu a unifikáciu.
„Už z princípu nemôžu anonymný úradníci dobre hájiť a prezentovať záujmy jednotlivých občanov. Pravda, záujmy svojich voličov nedokážu dobre obhajovať ani volení poslanci Európskeho parlamentu, ktorých hlas je príliš slabý a ktorí po vstupe do Európskeho parlamentu podľahnú čaru Bruselu, takže sa ich názory zvyčajne úplne odnárodnia. A je to pochopiteľné – v Európskom parlamente nastáva dilema, či obhajovať sebecky národný záujem vlastnej krajiny alebo záujmy celku. Lenže v skutočnosti takto otázka nestojí, pretože záujem celku býva zvyčajne záujmom nejakej nadnárodnej lobby.“ Povedal na úvod svojho prejavu Okamura a pokračoval.
„Verím, že má zmysel, aby Európa v mnohých ohľadoch vystupovala jednotne, ale vždy to musí byť Európa silných suverénnych národných štátov, ktorých politická reprezentácia má silu a právomoci brániť záujmy svojich občanov a tieto záujmy musia uprednostňovať. Veríme v silu demokracie: veríme v to, že ľudia si majú pokiaľ možno vládnuť sami. Už z tohto princípu vyplýva, že by trend politických reforiem mal byť presne opačný – teda nie presúvanie kompetencií a právomocí na Brusel, ale presunutie maximá právomocí na miestne samosprávy, aby ich čo najmenej zostalo na štát alebo na Brusel. Je správne a prospešné, ak môžeme po celej Európskej únii voľne cestovať a obchodovať. Nie je ale normálne ani prirodzené, aby anonymný byrokrat niekde v Bruseli či Štrasburgu rozhodoval o tom, ako má vyzerať cyklotrasa v malej zastrčené obci , alebo o tom, či drobný sedliak môže predať susedovi domáci syr“.
Podľa neho, nikde na svete a z dlhodobého hľadiska nikdy v dejinách neuspel koncept unifikovaného štátu zlepeného z viacerých odlišných národov. Aj nevraživosť medzi Čechmi a Slovákmi, ktorá existovala v malom meradle v rámci Československa, sa vytratila až rozdelením a vznikom čistých národných štátov. Budúcnosť Európy vidí reálnu iba v silných suverénnych, národných štátoch, ktoré spolu budú spolupracovať, ale nebudú si vzájomne diktovať.
„Verím v slobodnú Európu, nie v Európu štandardizovanú. Ak zmenšíme onú rozmanitosť medzi členskými štátmi, ochudobníme celé spoločenstvo. Politická únia nesmie znamenať centralizáciu unifikovanej moci v Európe na úkor oslabovania národných vlád a parlamentov. Hlbšia spolupráca nevyžaduje centralizovanú moc v Bruseli, ale len a len hlbšiu spoluprácu suverénnych národov“, povedal na záver svojho prejavu Tomio Okamura.
bg