Bratislava 17. septembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Na výbore NR SR pre európske záležitosti minister hospodárstva Peter Žiga oboznámil poslancov o kontroverznej hospodárskej a obchodnej zmluve CETA medzi EÚ a Kanadou. Zdá sa, že ju parlament prijme napriek viacerým sporným skutočnostiam

Blíži sa čas, keď sa v Národnej rade bude prejednávať ratifikácia či odmietnutie komplexnej hospodárskej a obchodnej zmluvy CETA medzi EÚ a Kanadou. Z tohto dôvodu sa zúčastnil zasadnutia parlamentného výboru pre európske záležitosti minister Žiga, aby informoval poslancov o tejto zmluve a súvisiacom dianí.

Zmluva CETA, ktorej cieľom je vzájomná liberalizácia obchodu medzi krajinami EÚ a Kanadou, bola schválená a podpísaná v Rade EÚ v októbri 2016 počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Za SR ju s výhradou, že bude musieť byť ešte ratifikovaná vládou a parlamentom, podpísal predseda vlády SR. Európsky parlament schválil dohodu vo februári 2017 a kanadská strana v máji 2017. Tým boli splnené podmienky pre jej predbežné vykonávanie. Vláda SR súhlasila s uzavretím dohody vo februári 2018 a odporučila Národnej rade SR vysloviť s ňou súhlas.

Zmluva CETA pokrýva oblasť spoločných právomocí EÚ aj členských štátov. Má prednosť pred zákonmi SR. Predpokladá sa jej mierne pozitívny vplyv na ekonomiku SR. Predbežne sa vykonáva od septembra 2017, s výnimkou ustanovení o riešení sporov medzi investorom a štátom, ktoré nie sú vo výlučnej právomoci EÚ. Doteraz ju ratifikovalo 13 členských krajín EÚ: Česká republika, Dánsko, Estónsko, Španielsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Portugalsko, Rakúsko, Švédsko, Veľká Británia a Fínsko. Veľké európske krajiny okrem Veľkej Británie a Španielska zmluvu ešte nepodpísali.

Zmluva je „sesterskou“ zmluvou zmluvy TTIP, ktorá mala byť podpísaná medzi USA a EÚ, ale ktorá bola predbežne odmietnutá. Podľa vyjadrenia predsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboša Blahu (Smer-SD) je však CETA predsa len omnoho lepšia a menej nebezpečná, a nielen preto, že obrat vzájomného obchodu s Kanadou je podstatne menší, než s USA (objem vývozu do Kanady bol vlani 333 miliónov a dovozu z Kanady 98 miliónov eur). Zmluva totiž ešte pred jej prijatím v europarlamente prešla naozaj zásadnými zmenami po intenzívnom pripomienkovaní zo strany viacerých krajín EÚ.

Napriek tomu je tu však stále ešte celý rad potenciálnych hrozieb, na ktoré by bolo dobré myslieť skôr, než zmluvu parlament definitívne schváli. Niektoré obavy občanov sa týkali napríklad kanadských štandardov v oblasti bezpečnosti dovážaných potravín a výrobkov, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa, Žiga však tvrdí, že všetky európske normy zostanú zachované a všetky dovozy z Kanady musia aj po prijatí dohody spĺňať predpisy EÚ.

Ďalšou veľmi závažnou oblasťou je ťažba a dobývanie nerastných surovín. Na Slovensku sa pohybujú kanadskí, ale aj iní zahraniční investori, ktorí by tu chceli ťažiť uránovú rudu či zlato a tvrdým spôsobom sa uchádzajú o tieto možnosti aj navzdory jednoznačnému odmietaniu zo strany obyvateľov dotknutých obcí.

Existuje hromadná pripomienka občanov SR k tomuto bodu zmluvy, ten sa vraj dá vykladať rôzne a mohli by pri odlišnom výklade jeho ustanovení nastať problémy. Iniciatíva občanov z košického samosprávneho kraja žiada, aby v prípade nesúhlasu obyvateľov dotknutej obce platil zákaz dobývania rádioaktívnych nerastov a zákaz používania technológie kyanidového lúhovania pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov.

Ich pripomienka sa však zrejme skončí tak, ako sa podobné pripomienky zvyčajne končievajú: text zmluvy CETA totiž už vraj nie je možné meniť, a ani text žiadnej z cca 40 príloh. Hoci niektoré z týchto príloh sú len bilaterálne, ani ich text sa nesmie meniť, inak by všetko muselo prejsť opätovným schvaľovaním v Kanade a každej krajine EÚ, čo je v praxi takmer vylúčené.

Mimochodom, zaujímavú myšlienku vyslovil minister Žiga v debate o zosúladení nemennosti textu dohody s priebežne sa vyvíjajúcou legislatívou zúčastnených krajín: „Aj preto vlastne máme kontrolu z EÚ nad našou legislatívou, aby práve takéto zmluvy boli tiež chránené, teda keby sme si my vymysleli úplnú hlúposť, a by sme ju uplatnili, tak nám to EÚ stopne.“ Pozoruhodný uhol pohľadu na zvrchovanosť a svojprávnosť rozhodovania Slovákov o svojom štáte. Pán minister týmto výrokom nevdojak prezradil veľa o tom, na ktorej strane pomyselnej barikády zápasu o demokraciu (vládu ľudu) stojí.

Ďalšia výhrada sa týkala toho, že v Kanade majú svoje pobočky americké investičné spoločnosti, a tie by mohli cez Kanadu riešiť svoje spory s krajinami EÚ. Aj túto obavu však označili pracovníci ministerstva za neopodstatnenú.

Najvážnejším problémom a vlastne uholným kameňom celej zmluvy je rozhodovanie o prípadných sporoch. Pôvodný návrh zmluvy, podobne ako aj zmluva TTIP, rátal s tým, že o sporoch budú rozhodovať arbitrážne súdy v zámorí, čo však bolo zdrojom vážnej kritiky občanov. Obávali sa, že povedzme keby kanadskému investorovi Slovensko nepovolilo ťažiť zlato, postaviť kasíno, predávať cigarety alebo podnikať iným nežiaducim spôsobom, tento investor by nás mohol zažalovať a následne by mu Slovensko muselo vyplatiť obrovské sumy za ušlý zisk. Táto hrozba je údajne zažehnaná: o prípadných sporoch by mali rozhodovať spoločné investičné súdy, kde by aj EÚ mala mať svojich sudcov.

Ibaže problém je v tom, na čo upozornil aj poslanec za SNS Jaroslav Paška: nielen že nie sú ešte doriešené a zriadené definitívne mechanizmy na riešenie sporov, ale nie sú konštituované ani len dočasné mechanizmy, ktoré mali byť ustanovené ako prvé: tribunál CETA, odvolací tribunál CETA a mnohostranný investičný tribunál CETA.

„Máme zmluvu CETA podpísať, hoci ešte nie je úplne platná, nemôže sa do nej vstupovať, avšak nefungujú mechanizmy riešenia investičných sporov. Sme v štádiu, keď nie sú rozhodujúce orgány CETA ustanovené, nevieme ako sa budú konštituovať, pretože doteraz sa ešte dohadujú mechanizmy ich konštituovania, a to sú iba dočasné tribunály. Nakoniec sa počíta s tým, že sa vytvorí systém investičných súdov ako konečné štádium. Nie sme ešte ani v štádiu vytvorenia prvých krokov a my už teraz, bez toho, aby sme poznali mechanizmy a pravidlá, bez toho, aby sme vedeli kto bude súdiť, aké budú poplatky za tie súdne rozhodnutia, už pristupujeme k schvaľovaniu,“ varuje Paška.

A upozorňuje: „Tu by som zvolil väčšiu opatrnosť, pretože ak mnohé štáty otáľajú so schválením tejto dohody, tak si nechávajú priestor práve na to, aby vyčkali, kým sa budú konštituovať tieto inštitúcie, a kým budú poznať, akí budú sudcovia (či už zo strany Kanady, zo strany EÚ alebo zo strany investorov), na základe čoho, na základe akých spôsobilostí budú rozhodovať, aké mechanizmy sa dohodnú, ako budú fungovať, aké budú práva štátov v týchto sporoch.“

Ľuboš Blaha hovorí: „Ako nepriateľ globálnej liberalizácie svetového obchodu som principiálne proti takýmto zmluvám, pretože prispievajú k zhoršovaniu sociálnych a environmentálnych podmienok vo svete.“ Blahova kritika zmluvy CETA ako ľavicového politika je pochopiteľná, pretože ak pri obchodovaní s Kanadou vývozcovia a dovozcovia ročne ušetria na nevybratom cle viac ako 500 miliónov eur, to zároveň znamená, že štátne rozpočty účastníckych krajín dostanú o toľko eur menej. Inými slovami, tie peniaze namiesto sociálnych a iných výdavkov štátu idú do zisku zahraničných súkromných spoločností, keďže sa zrušilo clo ako inštitút na ochranu domácej produkcie a sociálnej sféry.

Blaha však tiež konštatoval: „Na druhej strane, doteraz sme mali s Kanadou uzatvorenú bilaterálnu zmluvu z roku 2012, ktorú uzatvorila ešte Radičovej vláda, a tá bola taká zlá, že sme boli vydaní kanadským korporáciám na milosť a nemilosť. Tu treba povedať, že CETA je predsa len lepšia.“

Zdá sa, že slovenský parlament zmluvu ratifikuje. Za podpísanie bude hlasovať s výnimkou Blahu takmer celý Smer-SD, SaS, OĽaNO, Most-Híd a časť nezaradených poslancov. Jednoznačne proti bude iba ĽSNS a proti bude zrejme aj SNS, Sme rodina a časť nezaradených poslancov.

Ivan Lehotský