BRICS predstavuje zjednotenie globálnej väčšiny, Veľkého ľudstva. V súčasnosti je to hlavná organizácia, ktorá predstavuje multipolaritu. Niekedy to nazývame „globálnym juhom“, ale Rusko so svojimi najväčšími arktickými a subarktickými zónami na svete zjavne nie je juh, hoci pri budovaní multipolárneho sveta zohráva spolu s Čínou, Indiou a Brazíliou najdôležitejšiu úlohu. Spoločne boli prvými zakladateľmi BRICS. Od samého začiatku sa v BRICS zúčastňovali práve štyri veľké civilizácie – čínska, ruská, indická a latinskoamerická, reprezentovaná práve Brazíliou, ktorá je dnes snáď najdôležitejšou krajinou Latinskej Ameriky, kde sa tento rok konal samit zoskupenia. Potom sa k nim pridala Južná Afrika, čím sa pridala ďalšia civilizácia – africká, a neskôr sa zapojili aj krajiny islamskej civilizácie – ako šiiti (Irán) aj sunniti (Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty a Egypt). Afrika posilnila svoju prítomnosť Etiópiou. Žiadosti o členstvo v BRICS však neustále prichádzajú a organizácia neustále rastie.

Kto chýba v BRICS, aby zastupoval celé ľudstvo a v podstate nahradil v nových – multipolárnych – podmienkach zastaranú a neefektívnu, paralyzovanú Organizáciu Spojených národov? Len krajiny kolektívneho Západu. Prečo? Pretože stále odmietajú uznať multipolárny svetový poriadok a naďalej trvajú na unipolarite a svojej hegemónii. Chcú ju formovať do alternatívneho medzinárodného zoskupenia – Ligy demokracií, teda samotného Západu a jeho poslušných vazalov.

V budúcnosti sa tak rysujú dva alternatívne projekty medzinárodnej organizácie, ktorá by odrážala nový svetový poriadok. BRICS je stelesnením multipolarity, Liga demokracií je zúfalým pokusom zachovať jednopolárny, západocentrický svet. Jednopolárnosť však nie je budúcnosťou, ale minulosťou. Podľa amerického experta Krauthamimera je to len moment, ktorý trval od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 až do súčasnosti. Dnes sa tento moment zjavne chýli ku koncu.

Hlavným obsahom súčasného obrazu sveta je prechod od jednopolárnosti, ktorá dominovala až do nedávnej doby, k multipolárnosti. Jednopolárny svet pomaly zapadá a multipolárny svet vychádza ako slnko.

Preto éra BRICS len začína.

Je dôležité venovať pozornosť tomu, ako ustupujúca jednopolárnosť chce zabrániť alebo odložiť nástup multipolárnosti. O tom, ako je to zvláštne, nedávno veľmi bystro hovoril v rozhovore pre New York Times americký oligarcha, člen Bilderbergského klubu a zároveň Trumpov stúpenec Peter Thiel. Podľa neho po skončení druhej svetovej vojny globalisti a liberáli vyslovili tézu: One State or none, čo znamenalo – buď liberálna globalizácia pod vedením Svetovej vlády, alebo konflikt všetkých so všetkými a zaručené vzájomné zničení ľudstva. Projekt „Armagedon“. Thiel správne poznamenal, že hrozba Armageddonu je umelo nafukovaná práve tými, ktorí chcú vytvoriť svetovú vládu a vládnuť nad ľudstvom. Liberáli predstavujú multipolárny svet ako „stret civilizácií“ (Huntington), vedúci k nevyhnutnému koncu sveta, apokalypse.

Katolík Peter Thiel pri tom poznamenáva, že to, čo ponúkajú zástancovia jednopolárnosti a globalizmu, presne pripomína Antikrista. Antikrist bude strašiť ľudstvo katastrofami, epidémiami a vojnami, aby ho prinútil prijať jeho všemoc. Liberalizmus, globalizmus a jednopolárnosť sú práve takým Antikristom. Tak to vidí nielen Thiel, ale aj veľká polovica Američanov, ktorí hlasovali za Trumpa.

Iná otázka je, že Trump sa neponáhľa plniť sľuby tým, ktorí ho zvolili. Práve sa zaplietol do novej agresívnej vojny proti Iránu, členskej krajine BRICS. Otvorene vystupuje proti samotnému BRICS, napriek tomu, že americký minister zahraničných vecí Marco Rubio nedávno priznal, že žijeme v podmienkach multipolárneho sveta. Trump podporil aj agresiu Izraela proti Iránu a genocídu palestínskeho obyvateľstva v Gaze. To vyvolalo rozkol medzi jeho stúpencami. V každom prípade však súčasné hnutie MAGA, na pleciach ktorého Trump zvíťazil, dnes vidí situáciu rovnako ako Peter Thiel a chce, aby sa USA zaoberali svojimi vnútornými problémami, ukončili intervenčnú politiku, prestali poskytovať obrovskú vojenskú pomoc Izraelu a kyjevskému režimu a uznali multipolaritu.

Trump pritvrdzuje. Čo bude nasledovať po ostrých vyjadreniach amerického prezidenta na adresu Putina?

Keby bol Trump konzistentný, mal by podať žiadosť o členstvo v BRICS a spoločne s globálnou väčšinou budovať novú architektúru multipolárneho spravodlivého sveta. Ale pod vplyvom lobistov a najmä neokonzervatívcov sa výrazne odchýlil od tejto línie a ocitol sa medzi dvoma diametrálne odlišnými stratégiami – prijatím multipolarity (čo zodpovedá línii MAGA) a zúfalými pokusmi zachrániť rozpadajúcu sa hegemóniu Západu, teda unipolaritu. Agresivita Trumpa slúži ako argument pre čistých globalistov. Vidia v tom potvrdenie svojej rétoriky o Armagedone: Trump sa otočil smerom k americkému nacionalizmu – a toto je výsledok.

Úlohou krajín, ktoré sa skutočne rozhodli pre multipolaritu, na ideologickej a koncepčnej úrovni, ako aj s oporou o súhrnný potenciál masových médií našich krajín, spočíva v tom, aby dokázali harmonický charakter multipolarity, demonštrovali mierotvorný potenciál BRICS, schopnosť efektívne rokovať, hasiť konflikty a predchádzať novým. Je potrebné jasne demonštrovať svetu, že BRICS nie je cestou k Armagedonu a „stretu civilizácií“, ale naopak správnou cestou k stabilnému a spoľahlivému mieru, k dialógu a rešpektovaniu civilizačných zvláštností a bezpodmienečnej suverenity všetkých krajín bez pokusu vnucovať niekomu nové formy hegemónie. V BRICS sú všetci rovní. Skutočne.

Dôležitým aspektom multipolarity je to, že ide o úplne nový model politickej organizácie medzinárodného systému. Vestfálsky systém bol založený na uznaní suverenity národných štátov, ktorými boli predovšetkým európske koloniálne mocnosti. Neskôr bol princíp suverenity formálne rozšírený aj na postkoloniálne štáty. Tak vznikla Liga národov. Skutočnou suverenitou však krajiny nedokázali dlho skutočne disponovať. Už v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa v Európe a vo svete vytvorili tri ideologické póly – liberálny, komunistický a fašistický. A len tieto tri póly boli suverénne. Jednotlivé štáty rýchlo stratili akúkoľvek suverenitu, ak sa dobrovoľne alebo pod nátlakom nepripojili k jednému z nich. To sa odrazilo aj na postkoloniálnom svete, najmä v krajinách Latinskej Ameriky, kde boli rôzne štáty tiež nútené rozhodnúť sa, na čiu stranu sa postavia. Liga národov bola rozpustená.

Po druhej svetovej vojne sa národná suverenita nikdy neobnovila a hoci bola založená Organizácia Spojených národov, vznikol bipolárny svet, v ktorom boli krajiny rozdelené na dva tábory – kapitalistický a socialistický. Metropoly týchto táborov – Moskva a Washington – boli suverénne. Všetky ostatné – nie. V podmienkach studenej vojny existovalo aj Hnutie nezúčastnených krajín, ale nestalo sa samostatným pólom.

Po rozpade Sovietskeho zväzu vznikol jednopolárny svet, kde suverénnym zostal len jeden tábor – západný. Všetkým ostatným bolo navrhnuté, aby sa buď podriadili, alebo zomreli. To je koniec histórie – bezvýhradná moc súčasnej západnej liberálnej civilizácie nad všetkými. Všetky ostatné krajiny mali fiktívnu suverenitu a hlasovanie v OSN sa stalo prázdnou formalitou odrážajúcou úspechy hegemónie.
Ale od začiatku druhého tisícročia vzostup Číny, Ruska, Indie a Brazílie spochybnil výlučnú suverenitu Západu, jeho hegemóniu. To bol začiatok multipolarity a BRICS jej prvým inštitucionálnym stvárnením.

Samit BRICS: Skupina odsúdila zvyšovanie ciel a útoky na Irán, dvaja kľúčoví lídri na ňom však chýbali

Takže multipolárny svet nie je len obnovením suverenity národných štátov, ktorá v skutočnosti už sto rokov neexistuje. Aktérom multipolárneho sveta nie sú národné štáty, ale veľmoci, civilizačné štáty. Na svojej civilizačnej a geopolitickej báze zhromažďujú „veľké priestory“, ktoré majú jedinú šancu stať sa skutočne suverénnym pólom.

Čo to znamená? Pólom nie je len Ruská federácia, ale Rusko-Eurázia, ruský svet, Eurázijský zväz. Preto Čína bojuje o obnovenie kontroly nad Taiwanom a presadzuje projekt „Jeden pás, jedna cesta“ za svojimi hranicami. Tou istou cestou ide aj India. Rozdrobený islamský svet nemá šancu stať sa subjektom multipolárneho sveta, ak neprekoná svoje vnútorné rozpory. A v BRICS vidíme šiitov aj sunnitov – ako prototyp islamskej jednoty. Stále aktuálnejšou témou sa stáva Africká únia a panafrikanizmus na čiernom kontinente. Z toho vyplýva dôležitý záver: ak chce byť Latinská Amerika suverénna, musí nájsť spôsob integrácie do „veľkého priestoru“, do ekumeny, ako hovorí argentínsky filozof Alberto Buela.

Samotný názov BRICS začína najdôležitejším písmenom – „B“, ktoré znamená Brazília. Vedenie Brazílie sa ukázalo ako najprezieravejšie zo všetkých krajín Latinskej Ameriky a samotná Brazília je najzodpovednejšou krajinou, ktorá sa najviac priblížila štatútu veľmoci. Brazília sa nestala len členom BRICS, ona toto zoskupenie vytvorila. Stála a stojí na počiatku multipolarity. Je najvyšší čas, aby práve Brazília zohrala vedúcu úlohu v zjednotení veľkého latinskoamerického priestoru. Veď práve to bola hlavná myšlienka Bolívara a Saint-Martina, pionierov dekolonizácie – Spojené štáty Latinskej Ameriky, osobitný štát-civilizácia, suverénny pól. Neskôr sa k tomu vrátili ako ľavicové sily (od Castra a Che Guevaru po Uga Cháveza), tak aj pravicové – generál Perón alebo brazílsky prezident Getúlio Vargas.

Preto je dnes potrebný nový integrálny – ani pravicový, ani ľavicový – projekt integrácie Latinskej Ameriky do akéhosi suverénneho impéria, nezávislého od kohokoľvek – ani od USA a kolektívneho Západu, ani od akéhokoľvek iného pólu.

Práve v tom vidím poslanie Veľkej Brazílie. Musí ospravedlniť nielen existenciu, ale aj prvenstvo písmena „B“ v názve najdôležitejšieho medzinárodného zoskupenia dvadsiateho prvého storočia.