Podľa EÚ nás zjavne čaká ďalšia pandémia. Kto si zarobí tentokrát?

Server Politico priniesol informácie o čulom ruchu v zdravotníckych aktivitách EÚ. Európska komisia totiž posmeľuje členské štáty, aby posilnili spoluprácu občianskeho sektoru s armádou a začali naskladňovať lekársku pomoc pre prípad katastrofy typu pandémie či vojny. Strašia dokonca aj akýmisi chrobákmi odolnými voči chemickým prípravkom (neveril som vlastným očiam, keď som o tom čítal)…

V strategickom dokumente, ktorý bude tento týždeň zverejnený, sa píše o tom, že sme síce pripravení lepšie, než tomu bolo pred piatimi rokmi, no stále nie sme pripravení dosť. Reč je o vakcínach (ako ináč…), liekoch, osobných ochranných prvkoch, diagnostických nástrojoch, a tak ďalej (kompletný zoznam má byť vypracovaný do budúceho roka). Nedostatok či dokonca úplná nedostupnosť niektorých medicínskych prípravkov sa pritom netýka len európskych krajín…

Reč však nie je len o ochrane pred patogénmi. EÚ dnes počíta aj s hrozbou „chemického, biologického, rádiologického či nukleárneho” pôvodu. Inými slovami: Strašia pred použitím zbraní hromadného ničenia.

Asi majú na mysli tie, ktoré neboli nájdené v Iraku ani v Iráne. Prečo stále musia ľudí uvádzať do stavu pohotovosti? Komu vyhovuje, že sme v sústavnom očakávaní katastrofy alebo vojny?

Do dvoch rokov má byť potom zriadený akýsi Európsky diagnostický a Európsky terapeutický (liečebný) uzol. Cieľom prvého bude vyrábať testy a cieľom druhého protilátky. Na podporu týchto cieľov mieni EÚ zaviesť či posilniť celú sieť spoločností, dodávateľov a vývojárov. Bude sa tiež navyšovať investičná schéma pre menšie spoločnosti zaoberajúce sa vývojom medicínskych potrieb. Celkový rozpočet projektu zatiaľ nie je špecifikovaný – ak teda pracujete v brandži (k tomu nejaká tá známosť), zrejme si slušne zarobíte…

A potom, že v EÚ sa byť neoplatí! (Sarkazmus)

Neviem ako vám, ale mne ohlásenie tohto projektu silno pripomína systém „momiek” počas Covidu. Zase sa nájdu vybrané skupiny a jednotlivci, ktorí dostanú príležitosť zarobiť na nešťastí iných (v tomto prípade dokonca iba potenciálnom nešťastí).

Netvrdím, že nemáme byť pripravení na krízu. Ale všetko má predsa nejakú zdravú mieru. Navyše, len teraz odsúhlasili príspevok 5% HDP na zbrojenie. Naozaj je rozumné zaťažovať kasy členských štátov ďalšími výdavkami? A keď sa potom naskladnia milióny vakcín, ktoré ostanú nepoužité až po dátum splatnosti, kto zaplatí ich likvidáciu? Znovu len občan…

Tiež by ma zaujímalo, či v tejto veci niekto na európskej pôde zastupuje Slovensko, alebo je to opäť systémom „o nás bez nás.” Ale to už je otázka na kompetentných.