Situácia okolo cyrilometodských slávností je vážnejšia. Pretože dvaja slovenskí herci, ktorých postavy sa na oslavách mihli vo filmovej dokrútke, sa oduli a hlásia protest…

Konkrétne Ady Hajdu a Kamil Mikulčík vydali oficiálne stanovisko, v ktorom sa dištancujú od použitia ich hereckých výstupov v rámci osláv. „Ide o zábery z filmu Solúnski bratia, ktorý sme natočili v roku 2020 pre RTVS. Tieto zábery boli použité bez nášho vedomia, súhlasu a v rozpore s elementárnymi princípmi autorského a profesionálneho prístupu,” tvrdí dvojica.

Okrem toho tiež s poľutovaním konštatujú, že „organizátori podujatia, ako aj súčasná verejnoprávna televízia, zjavne nerešpektujú základné etické štandardy a pravidlá profesionálneho nakladania s audiovizuálnym dielom.”

Tu sa však musíme pozastaviť. Umelci pri podpisovaní zmlúv o dielo predsa v istej forme odovzdávajú časť vlastníckych práv štandardne tomu, kto dielo produkčne zastrešil. Tak, ako spisovateľ odovzdáva práva na šírenie svojho textu spôsobom, ako to uzná za vhodné vydavateľ (napr. na marketingové účely), aj herec predsa prikývne na používanie častí filmu na také účely, ako uzná za vhodné produkčná spoločnosť (teda oficiálny majiteľ konečného diela).

Film, ktorý je kameňom úrazu v tomto prípade, sú spomínaní Solúnski bratia. Natočili ho pre RTVS v rámci dokumentárneho cyklu Slovenský panteón; je teda zjavné, že použité zábery neboli „ukradnuté” a podľa všetkého nedošlo k právnemu prehrešku – ale dnes sa kdekto oháňa autorským zákonom a jeho osobnou laickou interpretáciou; túto stránku veci nech preto posúdia odborníci.

Mňa viac zaráža výrok, že organizátori spolu s verejnoprávnou TV vraj „zjavne nerešpektujú základné etické štandardy a pravidlá profesionálneho nakladania s audiovizuálnym dielom.” Aké sú to tie štandardy? To má vedenie STVR zakaždým, keď v nejakom programe použije svoje (!) zábery, volať účinkujúcim hercom, či s tým súhlasia?

Veď to je absurdné!

Ale stačí sa pozrieť na výkladné skrine sociálnych sietí oboch pánov. Aj keď Adyho Hajdu uznávam ako veľkého herca (osobne mám do pamäte vryté najmä jeho Kvarteto, kde exceloval so Zitou Furkovou), z hľadiska komentovania vecí verejných pôsobí zmäteným dojmom. V jednom rozhovore píše: „Ja chodím na námestia, robím reklamu demonštráciám, ale na pódium by som vyjsť nemohol. Ten typ emócií by som nezvládol. Roztrhlo by mi srdce, aj keď ma teší, že sú tie námestia plné.” Zároveň dodáva, že „divadlo máme plné. Asi čím je horšie v krajine, tým máme plnšie, a teraz je všetko vypredané.”

Aké paradoxy! Ale keď je všetko v cajchu, ako sa hovorí, tak potom načo to teátro okolo?

Kamil Mikulčík má zas profil plný vlajočiek LGBTi alebo Ukrajiny, prípadne sloganu Volím Čaputovú. Vsjo jasno?

A čo na to všetko STVR? PR manažér Filip Púchovský pre tlačovú agentúru SITA uviedol, že „v zmysle uzatvorenej koprodukčnej zmluvy zabezpečil koprodukčný partner od príslušných nositeľov práv (vrátane výkonných umelcov) súhlasy nie len na vysielanie, ale aj na technické prevedenie, spojenie s iným dielom či spracovanie. Tieto súhlasy sa vzťahujú nielen na použitie audiovizuálneho diela Slovenský panteón ako celku, ale aj na použitie jeho jednotlivých častí.”

Inými slovami, právne by mala byť vec v poriadku. Tak o čom sa bavíme?

Dajme však pre objektivitu ešte jeden pohľad z opačnej strany. Bývalý europoslanec Ivan Štefanec (KDH) totiž vidí všetko inak. Podľa neho sú totiž noví Pat a Mat slovenského divadla práveže „morálni víťazi” tých „nepodarených osláv”. Ako to? Štefanec by azda vedel pripraviť pompéznejší program? A prišiel by aj kúzelník?

Alebo aspoň polonahý Pročko…

Tvrdím, že vystupovať na podujatí celoštátneho významu čo i len v sprostredkovanej forme je pocta historického významu. No doba je, žiaľ, taká, že ľudia si všetko v hlave spolitizujú, a nevedia prijať, keď ich umelecký výkon použije vláda, s ktorou práve nesympatizujú.

Čo k tomu dodať – je to na ich vlastnú škodu…

A ľud si tiež urobí vlastný názor.