Minister školstva sa síce na tlačovej konferencii 9. júla 2025 tváril ako garant neutrality a ochrany detí, no pod povrchom zostáva realita, ktorá je čoraz viac terčom oprávnenej nedôvery rodičov. Mimovládne organizácie, lovci hoaxov, „nezávislé médiá“ či neakreditované iniciatívy majú na školách stále otvorené dvere – a ministerstvo im v tom nijako nebráni.

Škola ako bezpečné miesto? Len ak ste progresívec

Minister Tomáš Drucker počas tlačovej konferencie viac ráz opakoval, že školy majú zostať „bezpečným prostredím“, teda prostredím bez politickej, ideologickej a náboženskej manipulácie. Zároveň však odmietol, že by k manipuláciám dochádzalo, a urobil všetko pre to, aby vyvrátil obavy verejnosti ako „nepodložený strach“ a „politizovanie školstva“.

Problémom však nie je to, že by niekto chcel školstvo zneužívať účelovo. Problémom je, že systém umožňuje reálne prenikanie aktivistov, ideológov a propagandistov na školy, bez reálnej kontroly a bez možnosti rodiča zasiahnuť.

Drucker síce tvrdí, že zverejnili nový „manuál“, ktorý má zaručiť transparentnosť, ale v skutočnosti len preniesol zodpovednosť na riaditeľov a školské rady. Tie sú často pod tlakom zriaďovateľov či politicky prepojených mimovládok.

https://www.youtube.com/live/RWsGvscRVMY

Druckerov manuál ako figový list

Manuál, ktorý má upravovať postup pri aktivitách mimo rámca školských osnov, definuje len formálne pravidlá:

– Ak školská rada a pedagogická rada aktivitu schvália, rodič môže vyjadriť „negatívny súhlas“ (t. j. zakázať účasť).

– Ak nebola schválená, je potrebný výslovný písomný súhlas rodiča.

Znie to pekne, ale čo to znamená v praxi? Že rodič, ktorý je zamestnaný a nemá čas sledovať dianie v školách do detailov, sa o obsahu prednášky dozvie často až od svojho dieťaťa. Po tom, ako už prebehla. Navyše, riaditeľ školy, ak je naklonený určitej ideologickej línii, jednoducho presadí schválenie aktivity cez radu a rodič tak môže len pasívne „nesúhlasiť“.

Nikde v manuáli nie je zoznam zakázaných tém, pochybných mimovládok alebo nedôveryhodných prednášajúcich. Inými slovami – pravidlá existujú, ale nezaručujú ochranu. A už vôbec nie pred tými, ktorí vedia, ako systém „ohýbať“.

Prípad Dávida Púchovského: Lovec hoaxov a súčasne asistent poslanca v školských laviciach

Zvlášť výrečné je to, čo sa (ne)deje v prípade Dávida Púchovského, známeho ako „bojovník proti dezinformáciám“. Púchovský, dnes asistent poslanca NR SR, Jaroslava Spišiaka (PS), už dlhodobo prednáša na školách. V očiach časti verejnosti je však symbolom politického boja proti odlišným názorom, nie objektívneho vzdelávania už z dôb pandémie.

Jeho prednášky na školách sú predmetom preverovania regionálnych úradov školskej správy, čo počas tlačovej konferencie priznal aj minister. No nie kvôli obsahu, ale len preto, aby sa skontrolovalo, či škola formálne dodržala ministerstvom nastavené pravidlá. Minister Drucker opakovane zdôrazňoval, že zákon musí platiť pre všetkých. No zároveň dodal, že nevidel obsah prednášok, a ani nechce byť „ten, kto ich analyzuje“.

Ministerstvo teda ani v tomto prípade nevyslalo signál, že by s jeho aktivitami nesúhlasilo. Ministerskí úradníci len skúmajú, či boli formálne v poriadku. A opäť, minister v mene zdôrazňovanej ideologickej neutrality zdôrazňuje, že ide len o „pravidlá, ktoré platia pre všetkých“. No ak platia pre všetkých, prečo sú ich porušovatelia vždy z jedného ideového spektra?

Kľúčová bola otázka redaktorky TV Markíza, či nepovažuje za problém, že Púchovský je zároveň asistentom poslanca. Teda či politicky exponovaná osoba má vstupovať do škôl s ideologicky zameranými prednáškami. Drucker sa odpovedi opäť vyhol: „Nevidel som obsah. Neviem, o čom presne prednáša. Ale zákon platí pre všetkých, je jedno, či je to Drucker, Púchovský alebo niekto z Republiky.“

Takáto odpoveď vyvoláva viac otázok než odpovedí. Minister síce tvrdí, že nechce robiť rozdiely, ale realita je taká, že jeho ministerstvo nemá mechanizmus, ako preveriť a vyhodnotiť obsah mimovyučovacích aktivít. V prípade Púchovského pritom nejde o bežného prednášajúceho, ide o aktéra s priamym politickým zázemím, ktorý už zo svojej podstaty nemôže garantovať ideovú neutralitu. A je otázka, či by bol Drucker a jeho tím na strategickú komunikáciu rovnako neutrálny, ak by po školách chodil asistent poslanca NR SR za SNS, či asistent europoslanca za Republiku.

V diskusii na túto tému však zaznel ešte jeden dôležitý moment: na priamu otázku, ktoré aktivity mimo osnov ŠVP on sám považuje za nebezpečné, minister uviedol, že najväčšiu hrozbu predstavujú sociálne siete, anonymní tvorcovia obsahu a útoky na učiteľov. Spomenul tiež pripravovanú legislatívu, ktorá by mala sprísniť priestupkovú zodpovednosť pri hanobení pedagógov.

Zaujímavé je, že medzi riziká vôbec nezaradil aktivity mimovládnych organizácií, ktoré často operujú priamo v školách a bez kontroly. Práve naopak, v celej tlačovej konferencii sa vyhýbal hodnoteniu obsahu prednášok alebo ideologickému smerovaniu „nezávislých“ lektorov. Z toho vyplýva jediné: z pohľadu ministerstva nie sú rizikom mimovládky ani aktivisti, ale tí, ktorí o nich hovoria nahlas. Tí podľa ministra len politikárčia.

Pre rodiča, ktorý má obavy o výchovu svojho dieťaťa, je to jasný signál. Zákon platí pre všetkých, ale ochrana pred ideológiou v školách nie je jeho prioritou.

Púchovský nie je jediný prípad. Podobne problematická je aj dlhodobá činnosť Slovenskej debatnej asociácie, ktorá na školách pôsobí pod hlavičkou „kritického myslenia“, no s pochybnou obsahovou neutralitou.

Slovenská debatná asociácia? Podpora zrejme pokračuje

Výnimočne jasná bola odpoveď ministra na otázku redaktora Hlavných Správ ohľadom Slovenskej debatnej asociácie (SDA) – organizácie, ktorá roky vstupuje na školy a „učí“ deti kriticky myslieť. SDA bola opakovane spájaná s financovaním z USAID, ako aj s témami, ktoré u konzervatívne zmýšľajúcich rodičov vyvolávajú oprávnené obavy: relativizovanie tradičných hodnôt, selektívny výklad dejín, alebo nadmerné zovšeobecňovanie klimatickej hrozby. Činnosť a financovanie tejto sorošovskej mimovládky sme podrobne analyzovali (tu).

Minister Drucker však namiesto odpovede položil protiotázku. Nepoprel ani nespresnil nič, čo by naznačovalo, že by ministerstvo plánovalo podporu SDA obmedziť, tobôž zastaviť. Naopak, zopakoval, že „rozvíjanie kritického myslenia“ je cieľom reformy.

V praxi to však často znamená, že kritické myslenie sa učí cez filter „nezávislých médií“ a teda len voči názorom, ktoré nesúhlasia s oficiálnou líniou EÚ, NATO alebo mimovládnych grantov. Ako presne deti naučíme myslieť kriticky, keď im ponúkame len jeden rámec pravdy?

Tento prípad však nie je ojedinelý. Na systémové zlyhania upozorňuje aj občianske združenie Právo na Pravdu.

TS OZ Právo na Pravdu: Vibrátory namiesto histórie? A kto vlastne kontroluje mimovládky?

Na problém neexistujúcej kontroly upozornilo aj občianske združenie Právo na Pravdu vo svojej tlačovej správe z 6. júla 2025. Uvádzajú konkrétne prípady, kde sa deti učili o vibrátoroch, LGBTI identitách či „72 pohlaviach“, a to bez vedomia alebo súhlasu rodičov. Zmienka padla aj o „Sexuálna výchova s.r.o.“, ktorá podľa nich realizuje programy na školách bez akreditácie a bez schválenia ministerstva.

Správa pomenúva organizácie ako Nadácia Šimečku, Denník N, SDA, Živica, Indícia, Púchovský, Šnídl či Nadácia Zastavme korupciu. Ide o desiatky prípadov, kde prednášky prebehli mimo kontroly štátu a bez možnosti spätnej verejnej kontroly. Neexistujú videozáznamy, audiozáznamy, ani povinnosť zverejniť obsah.

Rodičia sú tým pádom odkázaní na dôveru alebo ticho. A keď sa ozvú, sú označení za extrémistov. Právo na Pravdu preto žiada vytvorenie nezávislej komisie, zverejnenie zoznamu všetkých mimovládok na školách, povinnosť nahrávať prednášky a zastavenie ich financovania z verejných zdrojov.

Téma ideologického vplyvu nebola jediným problémom, ktorý sa na tlačovke otvoril.

Okrúhly stôl v Komárne: Školská optimalizácia zabalená v pekných slovách

Záver tlačovej konferencie patril téme okrúhleho stola v Komárne, na ktorý sa spýtala redakcia Hlavných Správ. Išlo o diskusiu so zriaďovateľmi škôl na národnostne zmiešanom území, ktorá mala riešiť pokles žiakov na menších školách, slovenských aj maďarských.

Minister priznal, že cieľom je spájanie škôl do väčších celkov. Teda zmena, ktorá má byť ekonomicky motivovaná a „neohrozujúca kvalitu vzdelávania“. Reč bola o školách s 9 žiakmi a o rozdieloch vo výsledkoch medzi malými a veľkými školami.

Ale v praxi to môže znamenať len jedno: menej autonómie pre obce, menej priestoru pre rodičov, viac centralizácie a teda aj väčší vplyv štátu na obsah. Aké garancie zostanú rodičom, že po „optimalizácii“ neskončia deti v školách, kde sú už len dvaja učitelia, jeden psychológ z neziskovky a týždenný workshop o uhlíkovej stope?

Odkaz rodičom: Nepýtajte sa, nebráňte sa, len dôverujte – alebo?

Ministerstvo školstva dnes verejne deklaruje neutralitu a rovnaké pravidlá pre všetkých. No realita ukazuje, že tieto pravidlá sú voľne interpretovateľné, ich vymáhanie selektívne a kontrola mimovládok prakticky nulová. Naopak, vytvorené pravidlá ich škodlivú činnosť na školách legitimizujú a Druckerovci sa zbavujú zodpovednosti. Tá sa prenáša na školy, tie zas na rodičov a rodič, ktorý sa ozve, je označený za extrémistu.

Tomáš Drucker v závere tlačovej konferencie priamo povedal:

„Za charakter a formovanie hodnôt, formovanie dieťaťa nezodpovedá primárne škola, ale rodič. Koľkí rodičia vedia, akým obsahom sú ich deti vystavené?“

Je to silné vyjadrenie – ale zároveň priznanie. Ak je rodič zodpovedný, potom musí mať aj právo vedieť, kto a čo jeho dieťa učí. A musí mať možnosť tomu zabrániť, ak to považuje za škodlivé.

Rodičia, ak vnímate, že vaše dieťa je v škole vystavené vplyvom, s ktorými ako rodič nesúhlasíte, ozvite sa. Pýtajte sa, žiadajte informácie, nenechajte si nahovoriť, že vaše obavy sú „politizovanie“. Právo na výchovu je Vaše, nie ministerské.