Môj profil 
Predplatné
Na uliciach sa hovorí tristo jazykmi a ak sa budete snažiť, mohli by ste tu nájsť zástupcu každej rasy, náboženstva, kultúry či národnosti. Ale je tu jeden problém: podľa výsledkov nedávnej štúdie uskutočnenej analytickým centrom Komisia sociálnej integrácie, sa predstavitelia rôznych národov a národností žijúcich vo Veľkej Británii majú tendenciu združovať vo svojich komunitách. V hlavnom meste sa etnické skupiny integrujú navzájom najmenej.
“Zvykli sme si na to, že Londýn je “taviacim kotlom,” že je časťou Británie, kde je najväčšia rôznorodosť obyvateľstva,” povedal Mark Rasling, hovorca charitatívnej organizácie The Challenge. “Avšak, táto rôznorodosť ešte neznamená integráciu. Na školskom ihrisku sa biele deti hrajú s bielymi deťmi, deti tmavej pleti s deťmi tmavej pleti a deti zástupcov strednej triedy sa hrajú oddelene od detí z robotníckych rodín. Väčšina z nás povie, že to nie je dobré a že je nutné uskutočniť integráciu, že sa o to treba usilovať.”
Bieli Briti sa stále častejšie sťahujú z Londýna do iných častí krajiny, čo spôsobuje rastúce obavy, že v meste bude pozvoľna pokračovať politika segregácie, ktorá vedie k rastu geta.
“Možno je to čiastočne spôsobené tým, že v Londýne sa žije hektickým životným tempom. Miestni obyvatelia musia ďaleko cestovať mestskou hromadnou dopravou, takže majú menej voľného času, ako v iných častiach krajiny,” hovorí Rasling. “Preto sa ľudia snažia tráviť tento čas s tými, ktorí sú viac či menej ako oni. Integrácia neznamená pozdraviť človeka v autobuse, ale viesť s ním konverzáciu. Kultúrna rozmanitosť a tolerancia nie je všetko, čím hlbšie zakopeme tým jasnejšie bude vidieť rozpory, rozdiely a odlúčenie.”
A toto odlúčenie môže viesť k rozdeleniu ale nie k integrácii.
jf
.JPG)
.jpg)
.jpg)
