Môj profil 
Predplatné
Časť ruských analytikov tvrdí, že na voľby sa už pripravujú agenti tajných služieb “západných partnerov” s cieľom pokúsiť sa vyprovokovať farebnú revolúciu v Kazachstane, pretože Rusko cielene posilňuje svoj vplyv v stredoázijských republikách ZSSR (Turkménsko, Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko, špeciálne postavenie v tomto regióne má Kazachstan, kde sa nachádzajú aj ruské strediská kozmického výskumu.
Časť kazašských proamerických politických predstaviteľov už začína reagovať v podobnom duchu ako napríklad Guaido vo Venezuele a cieľom ich aktivít je zvyšovať napätie vo vzťahu medzi Ruskom a Kazachstanom. Kazašská polícia však reagovala veľmi promptne a rýchlo a iniciátorov výziev na útoky voči ruskej menšine v Kazachstane zatkla.
V Kazachstane ešte stále žije početná ruská menšina, väčšina Rusov už v 90 rokoch 20. storočia opustili Turkménsko, Uzbekistan či Tadžikistan, pretože tu sa za podpory amerických tajných služieb aktivizovali podobne ako v Čečensku moslimskí teroristi.
Doba sa však začína meniť, Tadžikovia, Uzbeci či Turkméni už s pomocou ruskej rozviedky a ruských ozbrojených síl väčšinu militantných teroristov zlikvidovali, časť sa stiahla do Sýrie, kde ich zničilo ruské letectvo.
Spisovanie voličov podľa miesta pobytu značne sťaží možnosti prípadných volebných podvodov, ktoré nie sú ničím výnimočným v krajinách, kde sa Američania rozhodnú iniciovať farebnú revolúciu. Netransparentné prezidentské voľby sa uskutočňujú dnes aj na Ukrajine, kde všetko kontrolujú Američania a proamerickí Ukrajinci.
Príslušníci kazašskej polície a dobrovoľníci teda spisujú zoznam kazašských voličov s cieľom obmedziť možnosti volebných podvodov. Napriek nádejám rusofóbov, Nazarbajev nepustil reálne moc v Kazachstane zo svojich rúk a celý proces Nazarbajevovho odchodu z funkcie je pod kontrolou a má riadený charakter. Nové prezidentské voľby v Kazachstane sa uskutočnia 9. 6. 2019.
Nursultan Nazarbajev odstúpil z funkcie prezidenta Kazachstanu v marci 2019, prezidentské právomoci pripadli Kasimovi Žomartovi Tokajevovi. Nazarbajev sa však nevzdal funkcie predsedu Bezpečnostného výboru Kazachstanu a takisto sa nevzdal vedúcej funkcie v politickej strane Nur Otan, ktorá má najväčší dopad na kazašskú politickú scénu. Okrem toho je Nazarbajev aj naďalej členom Ústavnej rady Kazachstana a takisto má doživotný štatút senátora Kazachstana. Odstaviť Nazarbajeva v Kazachstane nie je možné.
Podľa Jevgenija Žovtisa, riaditeľa Kazašskej kancelárie ľudských práv, Nazarbajev po zložení prezidentských kompetencií neostal v úzadí, ale aj ďalej ovplyvňuje výrazne dianie v Kazachstane a v kazašskom priestore má Nazarbajev stále veľmi privilegované postavenie (Vodca národa, predsedom Bezpečnostného výboru Kazachstanu je Nazarbajev doživotne) a nie je politická vôľa túto situáciu až do konca Nazarbajevovho života veľmi meniť.
Takisto ďalší expert pre otázky Kazachstanu Sergej Duvanov informuje, že odstúpenie Nazarbajeva v marci 2019 neznamená začiatok dvojvládia v Kazachstane, celý proces sa vyvíja v intenciách, ktoré vyhovujú Moskve.
Predpokladá sa, že nový prezident Kazachstanu (dnes Tokajev) preberie časť právomocí, Nazarbajev však stále bude stáť v pozadí a bude ovplyvňovať dianie v krajine.
Situáciu v Kazachstane už okomentovali aj proamerické a prozápadné kruhy. Tie kritizujú rovnako Nazarbajeva i Tokajeva a tvrdia, že Nazarbajev odišiel len naoko, pričom ostáva v úzadí a ešte viac sa mu podarilo posilniť svoje právomoci.
Podľa proamerických Kazachov aj po avizovanom predávaní moci v Kazachstane (dôvodom je vysoký vek Nazarbajeva) v Kazachstane samozrejme neexistuje demokracia, porušujú sa ľudské práva, nefungujú demokratické inštitúcie a pod.
Američania a ich sympatizanti to jedným slovom majú v Kazachstane stále ťažké.
.JPG)
