Teherán 22. septembra 2022 (HSP/spectator/Foto:TASR/AP)
Zábery, ktoré prichádzajú z Iránu, sú pozoruhodné, píše The Spectator. Ženy si strhávajú hidžáby a pália ich na verejnosti. Tancujú na uliciach a potriasajú uvoľnenými vlasmi, pričom prizerajúci sa diváci hulákajú a jasajú. Sú to ohromujúce prejavy vzdoru v teokratickom štáte, v ktorom sa od žien očakáva, že budú mierne a pokorne akceptovať svoje postavenie zahalených občanov druhej kategórie
Samozrejme, tieto srdcervúce protesty sú reakciou na niečo nepredstaviteľne hrozné: smrť Mahsy Aminiovej. Mahsu, krásnu 22-ročnú Kurdku z mesta Sakkéz v iránskom Kurdistane, minulý týždeň zatkla mravnostná polícia v Teheráne za to, že nenosila hidžáb „vhodným“ spôsobom. Počas policajnej väzby upadla do kómy a o tri dni neskôr zomrela.
Polícia tvrdí, že zomrela v dôsledku ochorenia srdca. Jej rodina trvá na tom, že žiadnym takýmto ochorením netrpela. V súčasnosti sa okrem iného v denníku Guardian uvádza, že CT vyšetrenie Mahsinej hlavy ukázalo zlomeninu, krvácanie a opuch mozgu. Ak sú tieto správy pravdivé, potvrdí to podozrenie zúrivých iránskych mladíkov, že Mahsa zomrela v dôsledku toho, že ju mravnostní policajti zbili.
Irán zachvátil hnev. A má na to dobrý dôvod: je urážkou všetkých zásad slobody a rovnosti, že žena môže byť vypočúvaná, nehovoriac o zatknutí a údajnom týraní, kvôli „nevhodnému oblečeniu“. Mladí Iránci, ženy aj muži, už majú dosť toho, ako ich tyrania teokracie tlačí do kúta. Solidarita medzi pohlaviami počas posledných troch dní a nocí protestov bola inšpirujúca.
V severnom meste Sárí ženy tancovali, krútili sa a potom slávnostne hodili svoje hidžáby na oheň. V Teheráne jedna žena vyliezla na auto a za potlesku davov si spálila hidžáb na konci palice. Protestujúci v Sanandaji, hlavnom meste iránskeho Kurdistanu, skandovali „Smrť diktátorovi“ a „Smrť Chameneímu“ (ajatolláhovi). Pre iránsky režim to začína byť naozaj veľmi vážne.
Iránci žijúci v zahraničí tiež volali „Smrť Chameneímu“ na protestoch po celom svete. Demonštrácie proti iránskemu mizogýnnemu autoritárstvu sa konali všade, od Toronta cez Paríž až po Frankfurt. Mnohí ľudia dávajú jasne najavo, že sa nebudú nečinne prizerať, keď je žena potrestaná len za nedodržanie malicherných náboženských pravidiel.
Obávam sa však, že solidarita, ktorú západní aktivisti ponúkajú vzbúrencom v Iráne, môže mať svoje hranice. Smutnou pravdou totiž je, že niektorí ľudia na Západe sa v súčasnosti inštinktívne bránia silnej kritike islamu. Tam, kde iránski demonštranti odvážne čelia regresívnemu a neliberálnemu prúdu politického islamu, tu príliš veľa ľudí kričí „islamofóbia!“ na každého, kto sa odváži vysloviť kritickú poznámku o tomto náboženstve.
Spomeňme si na zaobchádzanie s iránskou emigrantkou a feministkou Maryam Namazie. Pani Namazie je často odsudzovaná ako výtržníčka, dokonca podnecovateľka nenávisti, pretože kritizuje islam a teokraciu. Pravicové študentské odbory jej neposkytli žiadnu platformu na základe toho, že jej názory sú „poburujúce“.
Človek si kladie otázku, či by britské študentské zväzy rovnako zaradili na čiernu listinu niektoré z brilantných a odvážnych žien, ktoré v súčasnosti vychádzajú do iránskych ulíc. Ak by niektorá z nich prišla do Spojeného kráľovstva a predniesla by strhujúce prejavy o zlobe vlády šaríe a ponižujúcich skúsenostiach so životom pod islamistickou vládou – čo pani Namazie urobila -, tiež by boli démonizované ako „poburujúce“ a ocitli by sa mimo?
Popri islamofóbii niektorí ľudia hovoria aj o „hidžábfóbii“. Autorka článku pre Huffington Post ju opisuje ako „nepriateľstvo voči hidžábu“. No, dosť žien v Iráne pociťuje „nepriateľstvo voči hidžábu“. Až tak, že si ho strhávajú z hlavy a hádžu do ohňa. Sú to „hidžábfóbky“? Sú to fanatičky? Toto je zvrátená cesta, ktorou nás hrozí zviesť precitlivenosť Západu voči islamu.
Ako je možné, že niektorí ľavičiari na Západe prejavujú zmysluplnú solidaritu so slobodomyseľnými ženami v Iráne, keď tak často chvália hidžáb? Napríklad denník Guardian uverejnil články, v ktorých tvrdí, že hidžáb „nemá nič spoločné s útlakom“, ale je skôr odevom, ktorý znamená „sebaúctu“. Povedzte to ženám v Iráne, ktorým sa tento odevný znak ich nižšieho spoločenského postavenia tak hnusí, že ho zapaľujú.
Protestujúci v Iráne potrebujú našu podporu a solidaritu. Aby sme im ju mohli poskytnúť, musíme sa zbaviť myšlienky, že kritika islamu je fanatizmus. Nezabúdajme, že u nás aj v zahraničí musí mať právo ženy žiť tak, ako sa jej páči, vždy prednosť pred náboženskou citlivosťou. Zakaždým.
These women in #Iran’s northern city of Sari are dancing and burning their headscarves… anti-regime protests have now spread to dozens of cities from north to south, east to west… all triggered by the death of #MahsaAmini while in the custody of Iran’s morality police. pic.twitter.com/BBDvgC5L1w
— Rana Rahimpour (@ranarahimpour) September 20, 2022
Reklama