„Je to skutočná katastrofa. Ale nikto nechce vystúpiť z EU ako prvý a vziať na seba zodpovednosť za jej rozpad. Fínska vláda vypracovala akčný plán pre prípad, ak celoeurópska mena skončí. Bohužiaľ, v súčasnosti neexistujú žiadne pravidla, žiaden nástroj – akým spôsobom by niektoré štáty mohli vystúpiť z eurozóny. Je to však iba dočasne,“ zdôraznil.
Hospodárske ukazovatele Fínska sa stále zhoršujú, aj keď je v krajine situácia lepšia ako celoeurópsky priemer. Fínsko sa ešte nedostalo do takej recesie ako niektoré iné krajiny.
Tempo ekonomického rastu sa však vo Fínsku v priebehu roka znížilo o 3 % – na 0,6 %. Na druhej strane štátny dlh Fínska je stále ešte o polovicu menší ako celoeurópsky priemer.
Vo Fínsku pozorne sledujú situáciu u susedov. Švédsko, ktoré sa nepripojilo k eurozóne, demonštruje oveľa vyššie tempo hospodárskeho rastu ako Fínsko a iné škandinávske krajiny.
Nepríjemnú situáciu sa snažia riešiť aj iné krajiny EÚ. Svojho fínskeho kolegu podporil šéf rakúskeho ministerstva zahraničných vecí Sebastián Kurz, ktorý vyzval vytvoriť v eurozóne legislatívny mechanizmus, ktorý by umožnil vylučovať z nej krajiny, ktoré porušujú svoje finančné záväzky.
Minister zahraničných vecí Estónska Jurgen Ligi v rozhovore pre Delfi vyhlásil, že ešte pred niekoľkými rokmi hovoril o tom, že by bolo treba vypracovať pravidla výstupu krajín z eurozóny, avšak vtedy to nikoho nezaujímalo, pretože nik neočakával, že príde podobná kríza. „Súčasná situácia je pre mnohé krajiny dosť riziková. Je v tom veľa nejasností. Mnohí nevedia čo majú robiť. Nemusíme plakať nad rozliatym mliekom a pohoršovať sa nad tým, čo sme nestihli urobiť v minulosti. Súčasnú situáciu, riziká a schémy nášho konania dobre poznáme a treba túto situáciu riešiť,“ dodal Jurgen Ligi.
eu