V ekonomických otázkach EÚ to bude v budúcnosti o “vojne” severu proti juhu

Brusel 16. februára 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Jens Meyer)

Úrokové sadzby v posledných mesiacoch zvýšila americká, britská, kanadská aj česká národná banka. Je len otázkou času, kedy k podobnému kroku pristúpi aj Európska centrálna banka. Podľa odborníkov tak končí éra lacných peňazí. To bude mať za následok zdraženie financovania už tak pomerne značných verejných dlhov štátov na juhu Európy – najmä Grécka, Talianska či Španielska. Zároveň sa blíži voľba guvernéra ECB a kedysi čisto ekonomické otázky začínajú mať politickú pachuť, pričom odborníci upozorňujú, že nastane boj medzi severom a juhom. Uvádza portál Info.cz.

Skupina krajín južnej Európy “PIGS” (Portugalsko, Taliansko, Grécko a Španielsko) majú dlhodobo problém so svojim verejným dlhom. Práve u týchto stredomorských štátov a ich vládnych dlhov medzi 100 a 200 percentami HDP by zvýšenie hlavnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) znamenalo predraženie obsluhy ich záväzkov. A to dosť možno nad rámec, ktorý by si tieto štáty mohli dovoliť. “Rastúce úrokové sadzby by pre nich boli ekonomickou pohromou,” opisuje situáciu Štěpán Křeček, hlavný ekonóm spoločnosti BH Securities.

“Náklady na obsluhu ich štátneho dlhu ovplyvňujú výnosy štátnych dlhopisov, ktoré štát dosiahol v posledných rokoch,” dopĺňa ekonóm Komerční banky Marek Dřímal. “Ak by teraz došlo k nárastu výnosov štátnych dlhopisov napríklad o dva percentuálne body, Španielsko by pravdepodobne muselo prijímať nové úsporné opatrenia, hoci nárast nákladov na obsluhu dlhu by nebol likvidačný,” dodáva ekonóm. To všetko ale len za ideálnej situácie, kedy by nedochádzalo k ekonomickému spomaľovaniu.

Ekonómovia sa zhodujú v tom, že centrálna banka k tomuto kroku tento rok pravdepodobne ešte nepristúpi. Predpokladajú, že hlavnú sadzbu banka do jari budúceho roka ponechá na 0 percentách. Centrálna banka však má viac nástrojov, ako utiahnuť menovú politiku, než len manipuláciou s úrokovou sadzbou. Trebárs kvantitatívne uvoľňovanie, čo je termín používaný pre tlačenie peňazí a nákup štátnych dlhopisov. Ich mesačný objem však banka v januári zrazila zo 60 na 30 miliárd eur.

“Krajinám “PIGS” však teraz veľmi nahráva, že guvernérom Európskej centrálnej banky je Talian Mario Draghi,” myslí si český ekonóm Křeček. “Ten svojou uvoľnenou menovou politikou pomáha prefinancovať dlhy Talianska i ďalších zadlžených krajín. Lenže uvoľnená menová politika prestáva vyhovovať severnému krídlu eurozóny, kde sa niektoré trhy začínajú prehrievať. Preto sa uvažuje o konci kvantitatívneho uvoľňovania peňazí a o možnom prechode na tvrdší menový režim,” dopĺňa Křeček. Definitívny koniec výkupu dlhopisov možno očakávať už ku koncu tohto roka. “Možno ale očakávať, že vo chvíli, keď Európska centrálna banka utne svoje kvantitatívne uvoľňovanie, tak sa rozpätie medzi oboma hodnotami opäť zvýši,” varuje Christopher Dembik, vedúci makroekonomické stratégie Saxo Bank.

Severná časť Európy na čele s Nemeckom chce zodpovednejšie menovú politiku, naopak juh je spokojnejší so súčasnou situáciou. Do čisto ekonomických rozhodnutí čím ďalej jasnejšie začína vstupovať politický kalkul. Počas budúceho týždňa by aj preto mal byť potvrdený viceprezidentom centrálnej banky Luis de Guindos, španielsky minister hospodárstva a zástupca “južného” prístupu. Severné krajiny tak isto budú chcieť získať kreslo prezidenta banky, po tom, čo Draghimu skončí jeho mandát v budúcom roku. “Práve preto, že kreslo viceprezidenta obsadí juh, tak môžeme očakávať, že prezidentom sa stane niekto zo severných krajín, napríklad z Nemecka,” predikuje Dembik.

Tieto interné boje o posty a smerovanie centrálnej banky môžu spôsobiť hlbšie politické spory. “Do čisto ekonomického uvažovania nad nastavením úrokových sadzieb začne čím ďalej tým viac hovoriť politika. Takýto postup ekonómovia nevidia radi, pretože politicky nejpriechodnejšie riešenie nemusí nutne byť aj tým ekonomicky najoptimálnejším,” tvrdí ekonóm BH Securities Křeček.

Súčasný plán predpokladá pokles dlhu k 60 percentám HDP znižovaním o 1/20 rozdielu medzi skutočným podielom dlhu a 60% HDP,” vysvetľuje ekonóm Komerční banky Dřímal. To sa zatiaľ nedarí a prípadné zhoršenie ekonomických podmienok a utiahnutie európskej menovej politiky by takémuto plánu rozhodne neprospeli. “Najväčšie riziká nesie Taliansko,” uzatvára Dembik. “Dlh majú už teraz extrémne vysoký, banky sú stále oslabené a ekonomika krajiny za posledné roky stagnovala. Pridajte k tomu vyššie úrokové sadzby a politické riziká a môžete rovno odštartovať novú dlhovú krízu.”