Počet radikálnych strán vystupujúcich proti migrantom a EÚ sa v tejto predvolebnej kampani zdvojnásobil. Andrej Babiš oznámil, že sa ešte všetci budú diviť percentám, ktoré môže získať Tomio Okamura a jeho SPD. A vaša predpoveď?

Ja počítam, že oni budú mať okolo tých 20 %.

Ako hodnotíte tento jav? Kto z radikálnych strán má podľa vášho názoru šancu sa do Snemovne dostať? Aké to môže mať následky?

Existujú dva dôvody pre zvýšenie počtu strán, ktoré sa nazývajú “radikálne”. Tou prvou je politicko-ideologická príčina a vinu jednoznačne nesie nezodpovedný český politický establishment, ktorý poklonkuje EÚ, USA, NATO, FED, Sorosovým neziskovkám a ďalším podobným subjektom, k ujme vlastnej krajiny a vlastného národa. Táto krajina zažívala 28 rokov systematického rozkrádania svojho majetku, ktorý nadnárodné či západné spoločnosti získavali od zlodejských strán a vlád doslova za pár korún. Inak by nebolo možné, aby Česko, ktoré bolo najbohatšou krajinou východnej Európy, dnes nemalo národnú výrobu, finálnu výrobu, malo zdevastované poľnohospodárstvo, a ktoré okrem symbolickej ČNB nemá žiadnu vlastnú českú banku, čo je vždy pilier zvrchovanosti každého štátu. Stali sme sa odpadkovým košom Európy. Stali sme sa pre Európu národom druhej, skôr až tretej kategórie a český národ už toho začal mať proste dosť … Takzvané “radikálnej strany” v ČR nie sú v drvivej väčšine stranami agresívnymi. Sú to strany vlastenecké a za radikálov sú označovaní predovšetkým tými, ktorým pojem vlastenectvo už nič nehovorí. Korunu všetkému však nasadila západná Európa, keď začala krajinám východnej Európy nútiť agresívnych, militantných, nevzdelaných a nezamestnateľných migrantov z Blízkeho východu a Afriky. Česi sú hrdí na svoju starobylú kultúru a násilné tlupy jednoducho odmietajú prijať. Preto chcú Česi obnoviť ochranu svojich hraníc. Nechcú zaniesť násilie do svojich domovov. Celkom oprávnene hovoria: “My sme nikoho nekolonizovali, nikomu sme neničili ich domovy. Nech sa o nich postarajú tí, ktorí to spôsobili. Áno, radi pomôžeme, ale na mieste. Tam, u nich.”

Myslíte si, že nejde o radikálov v štandardnom zmysle slova?

Áno, ale o vlastenecké zoskupenia, ktoré majú plné zuby cudzej nadvlády. A sotva sa tomu môže niekto čudovať. Problémom týchto strán je však neprijatie faktu, že politika je rovnaké remeslo, ako každé iné. Nevidíme ich v komunálnej či krajskej politike, ale hneď chcú do Snemovne. Myslím, že tieto malé strany neprekročia hranicu 5 %. Určite to pochopia. Ale prečo sa potom zúčastňujú volieb? Existuje štedrý systém odmeňovania strán štátom po voľbách. Strane stačí, aby získala vo voľbách 1,5 % hlasov a dostáva jednorazový príspevok od štátu, ktorý činí 100 Kč za každý hlas. V prípade, že strana získa 3 % hlasov, dostáva od štátu každý rok 6 miliónov korún a tento príspevok sa zvyšuje o každé 0,1 % hlasov o 200-tisíc korún. No a za 5 % hlasov, kedy už vstupuje do Snemovne, dostáva strana každoročne 10 miliónov korún. Väčšina nových strán, najmä politických nováčikov či diletantov prahnúcich síce po moci a peniazoch, ale potuchy nemajúcich vôbec o tom, čo v skutočnosti naozajstná politika obnáša, má pred sebou vidinu tej najväčšej “mrkvičky” v podobe príspevku na mandát. Ten činí na jedného poslanca ročne 855 000 Kč. Strana, ktorá mala iba 6,78 % hlasov, si za štvorročné obdobie prišla na 121,5 miliónov Kč. A to nie je všetko. Poslanci majú základný plat 71-tisíc korún. K tomu pripočítajte náhrady na dopravu, stravu a reprezentáciu vo výške 36 900 Kč. Základný príjem poslanca tak činí cca 102 000 Kč. Je ale treba povedať, že takmer žiadny poslanec nemá základný plat, pre každého sa nejaký ten výbor či funkcia vždy nájde. Vidina podobných príjmov je najmä pre malé strany a hnutie tou vábničkou, ktorá ich aj napriek jasnému politickému neúspechu láka vstúpiť do politických hier. Prečo nie, keď to občan nakoniec zaplatí. Nechcú sa navzájom spájať do jedného celku, čím rozdierajú politický koláč na kúsky, ktoré si potom nakoniec rozoberú víťazné strany. Tieto strany práve pre takéto konanie nepodávajú občanom dôkaz, že im ide o ľudí. Pre český národ nie je tak ťažké si spočítať, prečo tieto malé subjekty nereagujú na apely občanov k zjednoteniu.

Ako sa zmení po voľbách rovnováha moci v dolnej komore Parlamentu? Akú vládu dostanú Česi? Môžeme očakávať zmeny v zahraničnej politike, vo vzťahu k Rusku a Bruselu?

V tejto chvíli je jasné asi len jedno. Do Snemovne voliči obmedzia prístup stranám vítajúcim migráciu, podporujúcim zotrvanie v EÚ a NATO a stranám rusofóbnym. Väčší priestor sa dostane stranám pripraveným k obrane vlastnej krajiny, k spolupráci s Ruskom a ďalšími krajinami na východ od nás. Predpokladám, že sa do Parlamentu dostanú strany SPD Tomia Okamuru, Komunisti, ANO, Občianski demokrati. Nevylučujem ani sociálnu demokraciu, ktorá však zaznamenala veľmi vážny prepad. Ako jazýček na váhach ale môže samozrejme zafungovať. Ostatné straníčky sú naozaj záležitosťou “vis maior”. Bol by to pre českého voliča asi najlepší variant. Možno predpokladať, že by sa tie strany v kľúčových veciach, ako je zákon o referende k EÚ a NATO určite dohodli. Navyše žiadna z tých strán (okrem ČSSD) nie je vyslovene rusofóbna. Pragmaticky vnímajú perspektívnu a veľmi potrebnú spoluprácu s Ruskom a ďalšími krajinami, čo sa v prípade czexitu stane úplnou nutnosťou. A ak sa česká zahraničná politika zmení, pokiaľ ide o vzťah k Rusku? Verím tomu. V tomto svetle vidím možnosť podstatne lepších vzťahov, než boli doteraz, čo sa nedá povedať o Bruseli. Dnes odtiaľ pre Česko už nič dobrého nepozerá. Po zásahu v Katalánsku sa môže stať, že aj u nás bude zákrok zneužitý pri referende. A ľudia sa pripravujú aj na tento variant.

Čoho sa obávate najviac, keď hovoríme o výsledkoch volieb?

Koho sa bojím? Najviac sa v Snemovni bojím hlupákov, diletantov a kariéristov v jednom. Bohužiaľ, tých majú dnes všetky strany na skladoch v nadbytku. Dokonca ak je aj vedenie dobré a schopné, ešte to neznamená, že jeho “vlečka” na kandidátke je rovnako kvalitná.

Ak to nie je tajomstvo, koho budete voliť vy?

Ešte neviem komu “to hodím”, nemám preštudované všetky kandidátky s programami. Viem ale, že to bude strana, ktorá bude pre vystúpenie z EÚ i NATO, ktorá bude usilovať o bezpečnosť nášho štátu, ktorá sa bude zaoberať obnovou nášho hospodárstva a ktorá bude celkom jednoznačne usilovať o zrušenie nezmyselných protiruských sankcií a bude chcieť nadviazať na kedysi nadštandardné vzťahy s Ruskom. A kto bude víťazom? Hovorí sa, že neradno deliť kožu medveďa, čo behá ešte po lese. Ale myslím si, že “skokanom” týchto volieb bude, ako som už povedala, SPD Tomia Okamuru. Ale tiež sa následne môže dostať na “vidly” občanov, ak ich sklame…