Bratislava 30. januára 2019 (HSP/rcvkba.sk/Foto: RCVK)
Nedožitých 81. rokov nezabudnuteľného ruského a sovietskeho pesničkára, gitaristiu, básnika, skvelého divadelného a filmového herca Vladimíra Vysockého si po tieto dni pripomína celý kultúrny svet. Nebolo tomu inak ani v Bratislave
V novootvorenom priestore, nazvanom Siedma struna, venovanom práve tomuto legendárnemu umelcovi, zneli jeho piesne v podaní hostí zo zahraničia: Moskovčana Alexeja Kudriavceva a českého pesničkára Jiřího Vondráka.
Účastníci tohto podujatia ocenili najmä skutočnosť, že podobné večery – návraty k tvorbe Vysockého sa stanú pravidelnou súčasťou ponúkaného programu v uvedenom spoločensko-kultúrnom priestore v centre Bratislavy.
O živote a tvorbe Vladimíra Vysockého veľmi zaujímavo porozprávala Dr. Zuzana Spodniaková zo Slovenskej akadémie vied a požiadala riaditeľku RCVK Innu Viktorovnu Kuznecovú o rozkrojenie narodeninovej torty s portrétom slávneho ruského umelca.
Atmosféra prvého večera, z cyklu venovaného ruským pesničkárom, bola vynikajúca. ,,Chceli by sme založiť takú tradíciu, že vždy 25. dňa v mesiaci, teda na narodeniny Vladimíra Vysockého, ponúkneme večer, ktorý by sa nejakým spôsobom dotýkal jeho diela. Priali by sme si, aby sa tu mohli stretávať záujemcovia o ruskú tvorbu doplnenú koncertom pesničkárov tak, aby sa umenie mohlo stať akoby súčasťou každodenného života ľudí ,“ povedala o.i. Z. Spodniaková.
Názov spoločensko-kultúrneho priestoru Siedma struna súvisí s tým, že Vysockij celý život hral na sedemstrunovej gitare. Na Slovensku, ani takmer v celej západnej Európe nepoznajú sedemstrunovú gitaru, je to taká stará ruská gitara, vysvetlil Milan Spodniak.
Pre TASR pri tejto príležitosti Zuzana Spodniaková zdôraznila, že chce šíriť viac poznania o živote a diele ruského umelca. Staršej generácii meno Vladimir Vysockij nie je neznáme, ale „jeho odkaz má stále čo povedať aj dnešnej mladej generácii“. Kaviareň na Rajskej ulici sa má stať miestom, kde by sa mohli stretávať ľudia a vypočuť si koncert pesničkára, básnika a jeho tvorbu, kde by sa umenie mohlo stať akoby súčasťou každodenného života ľudí.
„Chceme ukázať, že tá poézia sa dá vnímať aj po práci, aj po každodennom zhone si treba nájsť čas na umenie. Aj Vysockij, napriek tomu, akým hektickým životom žil, si vždy vedel nájsť čas aj na tvorbu aj na kamarátov, hoci bol vyťažený v divadle i vo filme,“ zdôraznila Z. Spodniakova, pracovníčka Ústavu divadelnej a filmovej vedy.
20.6°C
Streda 
17.2°C
.jpg)
.jpg)
