V Bratislave obnovujú pamätník sovietskym vojakom – osloboditeľom na Vajnorskej ulici

Bratislava 26. septembra 2019 (HSP/Foto: Facebook)

V Bratislave vznikla nová občianska iniciatíva za účelom rekonštrukcie Míľniku sovietskej armády – pamätníku oslobodenia Bratislavy na Vajnorskej ulici. Pamätník v blízkosti frekventovanej cesty na Trnavu už má vynovený vzhľad. Rekonštrukciu pamätníka iniciovalo občianske združenie Klub histórie veľkej vlasteneckej vojny za spolupráci s veľvyslanectvom Ruska na Slovensku a za finančnej podpory Nadácie SPP

V svetle udalostí ostatných mesiacov podobná epizóda môže vyzerať pomerne prekvapivo. Prečo? Pretože tento svet je čudný, pestrý, komplikovaný a plný prekvapení. A stále tu na niekoho poľujú. V stredoveku bol v Európe rozšírený hon na bosorky, v súčasnosti v Európskej únii sa rozšíril hon na pamätníky Červenej armády, vojaci ktorej oslobodili Európu v období Druhej svetovej vojny. Najviac to sa týka Poľska, Ukrajiny, pobaltských štátov a najnovšie už aj Česka. Ale kým vo väčšine vyše vymenovaných štátov pamätníky sovietskym vojakom búrajú, v Česku zatiaľ iba plánujú premiestňovať, na Slovensku ich opravujú a udržiavajú v dobrom stave – ako sa patrí na historické pamätníky.

Našťastie vo mnohých európskych štátoch nemienia vyhlasovať vojnu pamätníkom a sochám a starostlivo zachovávajú všetky vecné svedectva ako o svojej, tak aj o európskej a svetovej histórii. Viaceré krajiny nebúrali, nepremiestňovali, ale zachovali prakticky všetky pamätníky, ktoré na ich území boli v tom – ktorom období postavené. Majú tam pomníky demokratom a tyranom, liberálom a agresorom, vojakom tých alebo iných armád a neuvažujú nad tým, aby niektoré pomníky zbúrali alebo premiestnili. Možno si myslia, že je pod úroveň bojovať s tými, ktorí už dávno opustili tento svet, alebo sú presvedčení, že pre potomkov treba zachovať informácie a materiálne svedectva o všetkom, čo sa odohralo na ich území –  o dobrom a o zlom, o tragickom a nepríjemnom. Ale história by sa nemala prepisovať…

V Grécku a Španielsku, vo Francúzsku a Taliansku, Portugalsku a všetkých severských krajinách pamätníky nebúrajú, nepremiestňujú, ale zachovávajú ich, ako sa patrí – pre budúce generácie, pre históriu. Nech budúce generácie spoznajú históriu svojej krajiny a naši múdrejší /dúfajme/ potomkovia sa s odstupom času rozhodnú, ktorá historická osobnosť bola dobrá a ktorá bola zlá, kto pre svoju krajinu a svet urobil veľa pozitívnych vecí a kto sklamal a pokašľal všetko, čo sa len dalo. Napokon v priebehu niekoľkých desaťročí tie alebo iné osoby, tie alebo iné udalosti sa raz považovali za dobré a neskôr za zlé – a tak sa názory odborníkov a laickej verejnosti menili niekoľko razy.

Preto by všetci „križiaci“, bojujúci proti pomníkom vojakom Červenej armády, mohli zapichnúť svoj meč do zeme a prestať útočiť na tých, ktorí už dávno opustili tento svet a nemôžu sa brániť. A nech to rôzne skupiny ľudí berú tak alebo inak, ale títo vojaci predsa oslobodili Európu a chceli obyvateľom európskych krajín pomôcť úprimne, odvážne bojovali a položili svoje životy za to, aby nové generácie obyvateľov Európy mohli žiť a tešiť sa zo života. Tí vojaci vtedy nerozmýšľali o politike, o sankciách a majdanoch – iba bojovali, aby Európa bola slobodná. Nemôžu za to, že sa zmenila politická situácia a názory mnohých politikov a časti verejnosti. Nemôžu za to. Preto by sa nemali likvidovať ich hroby a pomníky, premiestňovať sa pamätníky a nik by nemal opľúvať ich pamiatku.

Našťastie Slovensko nie je Ukrajina, ani Poľsko, ba ani taký pobaltský štát. Tu pomníky neničia – naopak opravujú. Načo dlho vysvetľovať? Skrátka, je to ľudsky. V Bratislave vznikla nová občianska iniciatíva za účelom rekonštrukcie Míľniku sovietskej armády – pamätníku oslobodenia Bratislavy na Vajnorskej ulici. Rekonštrukciu pamätníka zrealizovalo  občianske združenie Klub histórie veľkej vlasteneckej vojny za spolupráci s veľvyslanectvom Ruska na Slovensku a za finančnej podpory Nadácie SPP.

Míľnik je jedným z pamätníkov umiestnených aj v ďalších bratislavských lokalitách – Lamač, Petržalka, Podunajské Biskupice, Rača, Ružinov. Tieto pomníky pripomínajú vstupné alebo výstupné miesta, prípadne smery, ktorými Sovietska armáda vstúpila do Bratislavy. Míľniky boli odhalené v roku 1960, ich autormi sú akademický sochár Ladislav Snopek a architekt Ladislav Beisetzer.

Betónový podstavec a kovové zábradlie pamätníka boli poškodené a opotrebované. Betón bol  popraskaný a poprerastaný koreňovým systémom okolitej zelene. Občianske združenie v rámci rekonštrukcie pamätníka odstránilo kovové zábradlie a nahradilo starý betónový podstavec novým.

V niektorých štátoch pamätníky búrajú, v iných premiestňujú. Zdá sa, že na Slovensku ľudia nechcú byť, povedzme, menej múdrejší a objektívnejší, ako vo Francúzsku, Španielsku alebo vo Švédsku, a preto mienia zachovať všetky pomníky a historické objekty – pre históriu, pre potomkov, pre objektivitu.

Eugen Rusnák