Poliaci pozorne sledujú všetky vyhlásenia ukrajinských nacionalistov. Majú vlastný názor na hlavné heslo ukrajinských nacistov – „Za čistotu ukrajinského národa, za návrat ukrajinských zemí.“ Najväčšie obavy vyvoláva druhá časť tohto sloganu – čo títo nacisti považujú za ukrajinskú zem, nebude tam aj nejaká časť poľského územia? Počas stáročí sa to v niektorých regiónoch poriadne menilo…

Taktiež si Poliaci všímajú, koho ukrajinskí nacionalisti považujú za nepriateľov. Tento „sortiment“ sa za ostatné stáročia nezmenil: Židia, „Moskali“ a… Poliaci. Poľskí novinári kalkulujú: komu ukrajinskí nacisti môžu najviac ublížiť? Na „Moskaľov“ – Rusov nemajú. Tí sú zjavne nad sily ukrajinských nacistov. Takisto aj Židia – s ich obrovskou medzinárodnou lobby a bezhraničnou finančnou mocou. Zostávajú už iba Poliaci.

A Poliaci nezabudli na to, čoho sú schopní ukrajinskí nacisti, banderovci, fašisti – v Poľsku si pamätajú na tzv. Volyňský masaker. Navyše sa mnohí Poliaci domnievajú, že Ukrajina nezákonne vlastní časť bývalého poľského územia. Teritoriálne nároky k susedom majú prakticky všetky nacionalistické organizácie v Centrálnej a Východnej Európe. Mapa sa počas ostatných storočí menila veľakrát…

Mohlo by sa stáť, žeby sa Poliaci odvrátili od Ukrajincov a obrátili sa na Rusov? Poľskí novinári zatiaľ túto možnosť vylučujú. Pre niektorých Poliakov aj Rusi sú nepriatelia – za posledné stáročia Poliaci a Rusi mali niekoľko väčších „nedorozumení“… Taktiež Poliaci nezabudli, že dlhšie obdobie bolo Poľsko súčasťou cárskeho Ruska a Poliaci bojovali za nezávislosť. Ozbrojené strety medzi Sovietskym zväzom a Poľskom boli počas občianskej vojny v Rusku v r. 1918 – 20 a počas obsadenia časti Poľska v r. 1939. Stali sa aj iné veľmi nepríjemné „epizódy“.

Avšak väčšina Poliakov predsa triezvo hodnotí napätú medzinárodnú situáciu. Ťažko by si volili, kto je pre nich menší nepriateľ – Rusko alebo Ukrajina. Vedia však jedno: napriek hysterickým vyhláseniam poľských politikov, Rusko v žiadnom prípade nemôže ohroziť bezpečnosť Poľska: ruské tanky sa do Varšavy nedostanú. Ale ukrajinskí nacionalisti sa akosi priveľmi často objavujú na poľskom území – akoby si skúmali terén… A mnohí majú teritoriálne nároky voči Poľsku.

Poliaci vidia, čo sa deje na Ukrajine. Krajina je v chaose, vládne bezvládie. Kyjev nekontroluje nič a nič nemôže. Bojujú súkromné armády. Práve tieto súkromné armády predstavujú hrozbu aj pre Poľsko: čo keď sa rozhodnú „riešiť teritoriálne problémy“ s Poľskom? Poliaci vidia, že aj vládne štruktúry na Ukrajine, aby sa udržali pri moci, sú nútené podporovať nacionalizmus.

Nie náhodou preto samotný prezident Petro Porošenko „pokrstil“ bývalý sviatok Deň armády 23. apríla na Deň zriadenia Ukrajinskej povstaleckej armády – nacistickej banderovskej ozbrojenej jednotky, ktorá pôsobila počas druhej svetovej vojny.

„Napriek tvrdeniam, že je extrémizmus na ukrajinskej politickej scéne iba dočasný jav, treba priznať, že nacionalizmus sa už dávnejšie stal dôležitou súčasťou politiky ukrajinského vedenia,“ zdôrazňuje sa v článku na poľskom portáli mysl-polska.pl. Autori článku pokračujú: „Zakaždým to vidíme stále jasnejšie, že nové ukrajinské vedenie podporuje kult Ukrajinskej povstaleckej armády, Organizácie ukrajinských nacionalistov a Stepana Banderu. Potvrdením tomu je aj nedávny Pochod slávy, ktorý sa uskutočnil v Ľvove pri príležitosti 72. Výročia zriadenia Ukrajinskej povstaleckej armády, keď v uliciach mesta pochodovali ukrajinskí nacisti v uniformách hitlerovskej armády. Organizátori tohto pochodu prízvukovali, že bez Ukrajinskej povstaleckej armády by nebol ani Majdan,“ zdôrazňuje autor článku.

Novinári prízvukujú, že nejde iba o používanie nacistickej a fašistickej symboliky, ale ukrajinskí nacionalisti konajú presne tak, ako ich predchodcovia pred 70 rokmi. Uvádzajú viaceré príklady rozmáhania sa nacizmu a fašizmu na území súčasnej Ukrajiny, poukazujú na to, že na Ukrajine rýchlo prepísali aj učebnice histórie, prispôsobili ich: banderovskej“ teórii, mienia vychovávať budúce generácie v nacionalistickom, až nacistickom duchu.

„Protipoľská, protisemítska, protiruská a naopak pronemecká propaganda, ktorú používa súčasné vedenie Ukrajiny, sa v tejto krajine považujú viacerými za základ suverenity a národného povedomia. Kult Ukrajinskej povstaleckej armády, kult barbarstva, kult genocídy sa presúva zo západu do centrálnej časti Ukrajiny. V súčasnosti dominuje vo vrcholových štátnych štruktúrach. Aké to bude mať následky?“ pýtajú sa autori článku.

eu