Môj profil 
Predplatné
Poškodené tankery Amjad a Al Marzoquah patria saudskej spoločnosti Bahri, tanker Andrea Victory patrí Nórom a tanker A. Michel patrí Spojeným Arabským Emirátom. Tankery neboli vážne poškodené, predstava, že by Iránci útočili na tankery v Hormuzskom prielive len tak naoko, aby ich iba trochu poškodili je úplne nelogická, pretože z takejto akcie nemôže Irán nič získať. V provokácii vidieť jasné americké stopy.
Spomenuté tankery neboli takmer vôbec poškodené, nikto z posádky neutrpel zranenia, k útokom prišlo na línii ponoru, no potopenie lodiam nehrozí. Zaujímavé je aj to, že v čase náletu boli vo vzduchu francúzske a americké bojové lietadlá, čo potvrdzuje aj portál Thenational.
Dňa 13. 5. 2019 oficiálne požiadali Spojené Arabské Emiráty o technickú pomoc pri oceňovaní škôd, ktoré tankery. Americkí experti majú zistiť či išlo o útok raketou alebo iným typom zbraní. Američania už niekoľko dní pred útokom v mainstreamových médiách tvrdili, že Irán môže útočiť v Hormuzskom prielive na ropné tankery patriace krajinám Západu alebo Saudskej Arábie. Iránci otvorene hovoria o americkej provokácii a dávajú americké kroky do súvislosti s jednostranným vypovedaním jadrovej dohody s Iránom. Američania sú presvedčení, že môžu na Irán tlačiť a prinútiť ho k poslušnosti či už v prípade s jadrovým iránskym výskumom, alebo vzťahmi k Izraelu.
Iránsky minister zahraničných vecí Seyyed Abbas Mousavi považuje incidenty za znepokojujúce a poľutovaniahodné prejavy sprisahania proti Iránu a vyzval všetky štáty v oblasti k tomu, aby sa vyvarovali akéhokoľvek nezodpovedného prístupu.
Prístav Fujairah, v oblasti ktorého k útoku na tankery prišlo sa nachádza 140 km od úžiny Hormuz, strategicky významnej námornej cesty spájajúcej Perzský záliv s Arabským morom. Približne 20% celosvetovej ropy prichádza na európske a ázijské trhy práve cez Hormuzský prieliv. Prístav Fujairah patrí k najväčším centrám skladovania ropy vo svete. Útoky na tankery už viedli k zvýšeniu cien ropy, dňa 13.5.2019 sa zvýšila barel ropy Brent o 0,65% na 71,87 USD (bližšie informácie si môžete prečítať TU).
John Bolton už 5.5.2019 informoval, že USA posielajú do Perzského zálivu lietadlovú loď USS Abraham Lincoln s príslušnou skupinou lodí a taktickou skupinou amerických bombardérov B-52. Posilnila sa tak americká skupina na Blízkom východe, Východnej Afrike a v Centrálnej Ázii. O niekoľko dní do oblasti prišla aj výsadková loď USS Arlington, ktorá na svojej palube niesla niekoľko batérii Patriotov, tie majú zvýšiť obranyschopnosť Izraela, pretože pri posledných útokoch Hamasu Izrael nedokázal ubrániť svoje územie pred primitívnymi palestínskymi raketami vyrábanými doslova “na kolene”.
V Pentagone tvrdia, že ich rozviedka má dôkazy o hrozbe zo strany Iránu. Wall Street Journal tvrdí, že Irán sa pripravuje na útoky na amerických vojakov, pred niekoľkými týždňami USA zaradili iránsky Zbor stráži islamskej revolúcie na súpisku teroristických organizácii, ako odvetu Irán vniesol do zoznamu svojich teroristických organizácii príslušníkov amerických ozbrojených síl. Na adresu amerických lietadlových lodí sa Irán nechal počuť, že ak budú Američania ohrozovať Irán, Irán bude tvrdo reagovať. V tomto duchu sa vyjadril iránsky generál Amir Ali Hajizadeh, veliteľ Zboru stráži islamskej revolúcie.
Útok na štyri tankery môže byť teoreticky využitý Američanmi k tomu, aby začali viesť bojové operácie proti Iránu. Podobné čudné útoky aj v minulosti Američania využili k tomu, aby vstúpili do vojny. V roku 1898 v Havane prišlo k útoku neznámych ozbrojencov na americký krížnik Maine, Američania obvinili z útoku Španielov, následne vyhlásili Španielom vojnu a Kubu obsadili. Z Kuby vyhnal Američanov až Fidel Castro a jeho revolúcia.
V roku 1915 prišlo k potopeniu lode Lusitania, loď bez zástavy a identifikačných znakov torpédovala v roku 1915 v oblasti ponorkovej vojny nemecká ponorka, ktorá bola presvedčená, že loď vezie do Británie zbrane a zásoby. Útok rozbúril americkú verejnú mienku, neskôr sa Američania zapojili do I. svetovej vojny proti Nemecku.
V roku 1941 mali Američania informácie o tom, že Japonci pripravujú útok na Pearl Harbour, americkí politici nepodnikli žiadne kroky, pretože potrebovali aby sa verejná mienka priklonila k vojne a USA ukončila sa politika izolacionalizmu.
V roku 1964 prišlo k Tonkingskému incidentu, v ktorom Američania tvrdili, že americká bojová loď bola ostreľovaná vietnamskými bojovými člnmi, to sa neskôr nepotvrdilo. Nasledovala ale americká agresia voči Vietnamu, ktorá sa ale skončila americkou porážkou, s čím Američania nerátali. Útoky 11.9.2001 Američania využili k svojej vojenskej intervencii do Afganistanu, o amerických klamstvách ohľadne irackých zbraní hromadného ničenia a následnej americkej intervencie v roku 2003 už toho bolo napísaného viac ako dosť.
Takže posledný čudný útok na štyri tankery môže byť americkou akciou, Američania chcú nasmerovať verejnú mienku proti Iránu a prinútiť svojich európskych spojencov, aby po ich boku participovali v útoku na Irán, podobne ako sa Európania museli zúčastniť útoku na Afganistan v roku 2001. Európania sa totiž na americký vkus začali až príliš zbližovať s Iránom, čo nevyhovuje americkým geopolitickým plánom. Sankcie prestávajú byť strašiakom, Američania sa preto budú snažiť znemožniť európske kontakty s Iránom za každú cenu.
Celá akcia v Hormuzskom prielive je pre Irán nevýhodná a kozmetické škody, ktoré utrpeli tankery sú takisto nepriamym dôkazom, že ide o americkú provokáciu. Keby chcel Irán útočiť na ropnú tepnu, aby tak oslabil Západ ako tvrdia Američania, tak by predsa bez vypovedania vojny zákerne zbombardoval prístav Fujairah a obrovské sklady ropy, ktoré sa v prístave nachádzajú. Minimálne na rok by tak vyradil z prevádzky 20% celosvetového obchodu s ropou, čo by naozaj mohlo znamenať veľký problém a prinieslo by to Západu nepríjemné straty. Ale smiešny útok, ktorý sa uskutočnil na 4 tankery, trochu ich poškodil, navyše v čase, keď boli vo vzduchu americké a francúzske lietadlá, vyvoláva množstvo otáznikov.
Situácia v súvislosti s Iránom pripomína situáciu v súvislosti so Severnou Kóreou, kde sa Američania takisto vyhrážali vojnou voči Severnej Kórei, nakoniec však k ničomu neprišlo. Severná Kórea svoj jadrový program neukončila, Trump sa prezentoval ako rozhodný prezident a bodoval u veľkej časti americkej populácie, podobný vývoj predpokladá časť expertov aj v súvislosti s rastom napätia voči Iránu. Napätie voči Iránu však môže veľmi pravdepodobne ovplyvniť rast cien ropy vo svete.
.JPG)
.jpg)
