Šamorín 8. marca 2019 (HSP/Foto:TASR-Marko Erd)

Na zriadenie slovenskej školy nemožno využiť obecný areál ubytovacieho zariadenia, lebo vraj kam by išli utečenci, keby vypukla vojna na Ukrajine – aj takéto absurdné výhovorky majú niektorí starostovia obcí v okolí Šamorína, len aby nemuseli zriadiť školu s vyučovacím jazykom slovenským

Problém sa začal okolo roku 2013. V Šamoríne začala byť škola s vyučovacím jazykom slovenským preplnená, pretože v meste a okolí prebieha masívna výstavba nových obytných štvrtí a sťahujú sa sem noví obyvatelia, zväčša Slováci. V roku 2014 preto do školy v Šamoríne prestali brať deti z dvoch najväčších obcí, Hviezdoslavova a Kvetoslavova. Tieto obce si svoj problém so slovenskou školou odvtedy riešia samostatne. V roku 2017 však Šamorín zistil, že ani toto opatrenie nestačí, škola prílev nových žiakov prestáva zvládať, a preto prestala prijímať deti zo všetkých dedín v okolí okrem obcí Mliečno, Bučuháza a Kráľovianky.

Od tej chvíle je tu problém pre obyvateľov dedín Báč, Trnávka, Macov, Kyselica, Rohovce, Blatná na Ostrove a Horný Bar – deti z týchto obcí nemajú možnosť ani v jednej z týchto obcí navštevovať základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským.

Rodičia sa preto začali situáciou zaoberať. V Šamoríne už možnosť nie je a tamojší kompetentní situáciu už ani nemienia riešiť. „Dozvedeli sme sa napríklad, že chceme kolonizovať juh Slovenska,“ povedala na margo komunikácie s nimi jedna z mamičiek. „Vidíme, že slovenské školy sú preplnené. Situácia je taká vážna, že si rodičia prehlasujú trvalý pobyt, aby deti mohli navštevovať slovenskú školu,“ uviedla.

Podľa rodičov tu ide o vážny regionálny problém, ktorý si vyžaduje zapojenie štátnych a samosprávnych orgánov všetkých úrovní, pretože existujúca situácia hrozí, že deťom obyvateľov z týchto obcí bude upretá alebo sťažená realizácia práva na ústavou zaručené bezplatné základné vzdelávanie v materinskom jazyku, resp. bude ohrozené ústavou zaručené plnenie základnej školskej dochádzky. Treba ešte dodať, že „maďarské“ školy problémy podobného typu nemajú: starostka Báču potvrdila, že deti zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským majú vždy možnosť navštevovať aj iné školy v susedných obciach.

Čísla hovoria jasne: v okrese Dunajská Streda je 39 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a navštevuje ich 5841 žiakov, teda priemer je približne 150 žiakov na jednu školu. Naproti tomu slovenských škôl je iba 11 (aj to často iba prvý stupeň) a navštevuje ich 3320 žiakov, teda priemer je až 302 žiakov na jednu školu, čo je podľa zistení rodičov najviac v celom Trnavskom kraji.

Ako riešenie navrhovali niektorí starostovia rodinám z dotknutých obcí zmenu školského obvodu, nech dávajú deti do škôl v školskom obvode Lehnice. Tam ešte pred rokom voľná kapacita nebola, ale teraz už je – uvoľňuje sa časť školy s vyučovacím jazykom maďarským. Teda v Lehniciach vedia rodičom vyjsť v ústrety. Prečo nie aj v Rohovciach? Veď každý žiak znamená pre školu zároveň vyššiu sumu zo štátneho rozpočtu…

Problém však je, že ani Lehnice pre deti z vyššie vymenovaných dedín nepredstavujú dlhodobé riešenie. Aj v okolí Lehníc sa totiž veľa stavia a už o rok majú mať aj tam plno. Okrem toho, je už marec, už o mesiac bude zápis prváčikov do škôl a ešte nie je v tomto smere nič pripravené: nie je prijaté všeobecne záväzné nariadenie, nie je vybavená doprava a ďalšie veci. „Sľubov sme sa už napočúvali dosť, preto kým nevidíme reálne kroky, neveríme už ničomu,“ hovoria rodičia.

Skutočným a dlhodobým riešením by bola slovenská škola, a to aj s materskou školou. V Rohovciach je poloprázdna škola s vyučovacím jazykom maďarským, v ktorej je iba 8 detí, ale nie je ochota v nej zriadiť slovenskú triedu. To by pritom bolo ideálne riešenie, navyše, škola sa dá zväčšiť pridaním dodatočných kontajnerov, na ktoré je v areáli dosť miesta. Zastupiteľstvo obce je však proti, školský zákon si vysvetľuje veľmi svojsky a starosta slovenským rodičom odkazuje, že v čom je problém, veď môžu deti voziť do 20 kilometrov vzdialeného Gabčíkova. Pre deti, vrátane prváčikov, by cesta autobusom do školy trvala viac ako štyridsať minút…

Naopak, starostka Macova, kde Slováci tvoria 55 percent obyvateľov, by rada školu postavila. Štát na tú školu už aj sľúbil peniaze, ale problém je, že obec nemá k dispozícii pozemok.

Rodičia v roku 2018 spustili petíciu, ale ako reakcia sa voči nim rozpútala mohutná štvavá kampaň. O jej sile svedčí aj situácia zo štvrtkovej tlačovej konferencie, ktorej sa zúčastnil novinár z menšinových regionálnych novín Kőrkép. Medzi ním a zástupcami rodičov zjavne panuje dlhodobá animozita, o čom svedčili aj jeho nedôverčivé a spochybňujúce otázky a pripomienky. Z kontextu debaty neskôr vysvitlo, že on v regionálnej menšinovej tlači píše články, ktoré pre iniciatívu rodičov nevychádzajú vôbec lichotivo.

Rodičovskí aktivisti sa pri svojej snahe už obrátili na každého, kto prichádzal do úvahy. Skúsili Ministerstvo školstva, ale to nemá kompetencie. V Národnej rade im odporúčali obrátiť sa na prokuratúru a Ústavný súd, lebo tu ide o porušenie ústavy. Politické strany si ich vypočuli, údajne im podarovali nejaké balóny a ceruzky. Prezident republiky Andrej Kiska im neodpovedal a keď ho potom náhodne stretli, poprial im veľa šťastia. Premiér Rohovce osobne navštívil, ale zatiaľ sa neukázal žiadny výsledok jeho návštevy. Komisárka pre deti Viera Tomanová sa snaží, intenzívne komunikuje, ale ani ona zatiaľ nevie pomôcť. Trnavský župan Jozef Viskupič (OĽaNO) im dohodol stretnutie s poradcom, ten im zadal úlohu, aby vypracovali komplexnú analýzu na tridsať rokov dopredu, za ktorú by si značková firma horibilnú sumu, pre ktorú mali zistiť údaje, s ktorými by mala problém aj CIA, a potom sa viac neozval. Zdá sa však, že OĽaNO paktuje so stranou SMK, ktorá má k slovenským školám, povedzme to jemne, rezervovaný vzťah, a tak asi to nepôjde ani týmto smerom. Neodpovedal ani predseda Združenia obcí Žitného ostrova. A napokon, Výbor pre vzdelávanie a okresný úrad v Trnave, s tými sú v kontakte, komunikujú, ale výsledok je, že sa nič nedeje. Záver: výsledok žiadny.

Rodičia detí z Rohoviec vidia tri možné scenáre, tri možné riešenia. „Sú tu tri školy s vyučovacím jazykom maďarským, ale ani jedna so slovenským. Škola s vyučovacím jazykom maďarským v Rohovciach má 15 miestností, telocvičňu, jedáleň, športové ihriská, dokonca aj dopravné spojenie, lebo autobus sem zváža deti zo spomenutých obcí. V tejto škole by mohol byť aj prvý stupeň základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským. O tomto riešení nechce však nikto z predstaviteľov obcí ani počuť,“ uviedli rodičia školákov na štvrtkovej tlačovej besede.

„Druhým možným riešením by mohol byť aj priestor pobytového tábora v Rohovciach. Areál je plne vybavený pre 150 ľudí, obsadenosť je však len 15 osôb. Areál by mohol spĺňať účel školy ihneď,“ povedala zástupkyňa rodičov Lenka Žárová. A uviedla, že argument zástupcov obcí, že prečo to nie je možné bol, že ak vypukne vojna na Ukrajine, tak by vraj utečenci nemali kam ísť…

Tretím riešením je stavba novej školy. Štát peniaze prisľúbil a aj predstavitelia obcí to vidia ako jediné riešenie, lenže toto riešenie je na dlhé lakte, stavba novej školy s materskou školou, ihriskom, jedálňou, telocvičňou, to dnes nie je také jednoduché ako pred päťdesiatimi rokmi…

Hlavné správy: Z toho, čo hovoríte je zrejmé, že deti nemajú zaručenú možnosť navštevovať školu v okruhu šiestich kilometrov, a teda bol porušený zákon. Zvažovali ste možnosť obrátiť sa na prokuratúru, nech skúma, kto je za to zodpovedný?

Lenka Žárová: „Túto možnosť stále odkladáme, lebo sa nám ešte nechce ísť do súdneho sporu s vlastnou obcou – už teraz sú tie niektoré vyjadrenia na našu adresu dosť zaujímavé – ale áno, je to naša posledná možnosť. Ak sa teraz nič neudeje a nedajú nám nejaké riešenie, alebo lepšie povdané nie nám, lebo nejde tu o nás, ale o deti, tak to budeme zvažovať. Zvažujeme aj Európsky súd, radíme sa s právnikom ako ďalej. Zvažujeme aj antidiskriminačnú žalobu, pretože pri vzdialenosti dochádzania nad šesť kilometrov sa to berie ako sťažená dochádzka a za týchto okolností obec by mala pri zriaďovaní školského obvodu, ak má budovu školy, v prvom rade preskúmať, či má v nej voľné kapacity. Lenže nie je tu stále nikto, kto by posúdil, či tam voľná kapacita je alebo nie. V Blatnej teraz otvorili knižnicu, len aby nemuseli otvoriť slovenskú školu. Tie školy majú deväťdesiat žiakov, majú knižnice, majú päť odborných učební, čo je super, my im to prajeme, ale otázka je, kto to reálne využíva. Okresný úrad v Trnave povedal, že päť odborných učební nie je povinných.“

Ako to teda je? Keby bola dobrá vôľa, riešenie by sa veľmi rýchlo našlo. Tá tu však zjavne chýba, skôr je to naopak. Čo konkrétne za tou neochotou je, na tom vlastne až tak nezáleží. Na čom záleží je to, aby slovenské deti mohli chodiť na Slovensku do slovenských škôl, a aby to bola samozrejmosť, ktorú legislatíva aj reálna prax bude garantovať bez toho, aby sa rodičia toho museli nedôstojne dožadovať po všetkých možných inštitúciách samostatnej Slovenskej republiky – a ešte k tomu neúspešne.

Ivan Lehotský