Môj profil 
Predplatné
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Najpočetnejšiu skupinu sťažností fyzických osôb alebo právnických osôb tvoria sťažnosti týkajúce sa porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), o čom svedčí 144 nálezov, v ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vyslovil porušenie týchto práv (pozri kompletný prehľad uvedených nálezov).
Z celkového počtu 144 nálezov, v ktorých ústavný súd vyslovil porušenie práva podľa uvedeného článku ústavy alebo dohovoru, sa porušenie práv týkalo:
91 občianskoprávnych vecí,
19 exekučných vecí,
12 obchodnoprávnych vecí,
10 trestných vecí,
6 rodinných vecí,
3 dedičských vecí,
2 pracovnoprávnych vecí,
1 konania správneho súdnictva.
Ústavný súd v I. polroku 2018 vydal najviac nálezov vyslovujúcich porušenie práva podľa uvedeného článku ústavy alebo dohovoru vo vzťahu k rozhodovacej činnosti týchto všeobecných súdov:
Okresný súd Bratislava I v 17 nálezoch,
Okresný súd Žilina v 13 nálezoch,
Okresný súd Piešťany v 12 nálezoch,
Okresný súd Bratislava III v 8 nálezoch,
Okresný súd Košice-okolie v 8 nálezoch.
Z celkového počtu 144 nálezov, v ktorých ústavný súd v I. polroku 2018 vyslovil porušenie práva podľa uvedeného článku ústavy alebo dohovoru, sťažovateľom v 136 nálezoch priznal primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 301 750 €.
Jedným z konaní, v ktorom ústavný súd zistil závažné porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo konanie I. ÚS 34/2018, v ktorom ústavný súd posudzoval postup Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 789/1994.
„Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá od jeho začatia 23,5 roka a od vstupu sťažovateľky do konania takmer 14 rokov bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy. Už samotná dĺžka konania je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná. Ústavný súd poukazuje na najvýraznejšie procesné pochybenie okresného súdu, ktorý dovolanie podané žalobcami proti rozsudku odvolacieho súdu č. k. 11 Co 339/2008-251 z 19. mája 2010 doručené okresnému súdu 29. júla 2010 riadne nezažurnalizoval a napriek upozorneniu žalobcov na toto pochybenie súdu (doručené súdu 6. mája 2011) vyzval žalobcov na zaplatenie poplatku za dovolanie až výzvou z 28. mája 2013, doručil dovolanie na vyjadrenie žalovaným až podaním z 3. septembra 2013 a predložil na rozhodnutie dovolaciemu súdu až 13. decembra 2013, teda po viac ako 3 rokoch a 5 mesiacoch od podania dovolania okresnému súdu,“ ozrejmuje predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.
„Pri rozhodovaní o predmetných sťažnostiach ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry a taktiež z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie nežiaduceho stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, a to konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote. Samotným prerokovaním veci sa totiž neodstráni pretrvávajúci stav právnej neistoty. K jeho odstráneniu dochádza až právoplatným rozhodnutím v merite veci. Základnou povinnosťou každého sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, aby nedošlo k porušeniu základných práv účastníkov konania,“ uzatvára predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.
Redakciu informoval Tomáš Senaj – tlačový a informačný odbor kancelárie Ústavného súdu
.JPG)
