Významná novelizácia Ústavy Slovenskej republiky ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. z 23. februára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov, priniesla od roku 2001 množstvo zmien. Jednou z najdôležitejších zmien je napríklad tá, vďaka ktorej sa môžu  na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) účinne obracať sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy fyzické osoby alebo právnické osoby, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Práve ochrana základných práv a slobôd – posudzovanie individuálnych ústavných sťažností fyzických a právnických osôb – je najprogresívnejšie rastúcou agendou ústavného súdu.

V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy v prípade, ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody, obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd vyslovil v roku 2017 až v 90 nálezoch porušenie uvedených článkov ústavy, dohovoru, listiny a charty.

Pre porovnanie nárastu nálezov vyslovujúcich porušenie uvedených článkov ústavy, dohovoru, listiny a charty uvádzame nasledujúce štatistické údaje za posledných päť rokov:

• v roku 2013 – v 76 nálezoch,
• v roku 2014 – v 73 nálezoch,
• v roku 2015 – v 102 nálezoch,
• v roku 2016 – v 75 nálezoch,
• v roku 2017 – v 90 nálezoch.

Z hľadiska rozhodovacej činnosť jednotlivých všeobecných súdov ústavný súd v roku 2017 vydal najväčší počet nálezov týkajúcich sa porušenia už uvedených článkov ústavy, dohovoru, listiny a charty v prípade týchto súdov:

– Najvyšší súd Slovenskej republiky – 41 nálezov,

– Krajský súd v Bratislave – 16 nálezov,

– Krajský súd v Košiciach – 7 nálezov.

Výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú boli všeobecné súdy na základe nálezov ústavného súdu povinné sťažovateľom uhradiť v súvislosti s porušením uvedených článkov ústavy, dohovoru, listiny a charty, dosiahla v roku 2017 hodnotu 4 000 €.

Z  90 nálezov, ktorými ústavný súd rozhodol v roku 2017 o porušení uvedených článkov ústavy,

dohovoru, listiny a charty, sa:

– 33 nálezov týkalo občianskoprávnych vecí,

– 11 nálezov týkalo obchodnoprávnych vecí,

– 10 nálezov týkalo trestných vecí,

– 18 nálezov týkalo vecí správneho súdnictva,

– 5 nálezov týkalo vecí konkurzu a reštrukturalizácie,

– 10 nálezov týkalo exekučných vecí,

– 2 nálezy týkali pracovnoprávnych vecí,

– 1 nález týkal veci ochrany priemyselného vlastníctva.

V roku 2017 sa z rozhodnutí týkajúcich sa porušenia predmetných článkov ústavy, dohovoru, listiny a charty stretli so záujmom médií a verejnosti viaceré nálezy a uznesenia ústavného súdu:

„Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 454/2016 rozhodol o sťažnosti mesta Martin a konštatoval, že konajúci sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (vo veci sp. zn. 1 M Obdo V 2/2015) sa môžu z objektívneho hľadiska javiť ako zaujatí vo veci rozhodovania o druhom mimoriadnom dovolaní, a preto ústavný súd vyhovel v tejto časti sťažnosti mesta Martin. Naproti tomu ústavný súd nevyhovel námietkam mesta Martin proti odôvodneniu rozhodnutia najvyššieho súdu o odmietnutí mimoriadneho dovolania. Ústavný súd uvedené uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 285/2017 rozhodol o sťažnosti Ústavu pamäti národa (ÚPN) a konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (vo veci sp. zn. 2 Cdo 984/2015) neprípustne zasiahol do skutkového stavu tým, že v rámci dovolacieho konania vykonal dokazovanie, ku ktorému nemohol ÚPN zaujať stanovisko. Ústavný súd zároveň vzhľadom na skutočnosť, že ÚPN zverejňuje prepisy evidencií bývalej Štátnej bezpečnosti na základe zákona o pamäti národa, a teda nenesie zodpovednosť za zverejnenú evidenciu a jej obsah, dospel k záveru, že aj Krajský súd v Bratislave (vo veci sp. zn. 5 Co 635/2014) pochybil, a preto sťažnosti vyhovel. Ústavný súd uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 104/2017 rozhodol o sťažnosti vydavateľa denníka Pravda a konštatoval, že Krajský súd v Žiline (vo veci sp. zn. 5 Co 282/2015) a Okresný súd Čadca (vo veci sp. zn. 4 C 203/2011) neadekvátne uprednostnili ochranu súkromia pred právom na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií, keď nezohľadnili fakt, že inkriminované články sa dotýkali sféry, ktorú v čase ich uverejnenia bolo možné oprávnene považovať za predmet verejného záujmu, a nezohľadnili tak všetky okolnosti prípadu, a preto sťažnosti vyhovel. Ústavný súd rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 212/2017 rozhodol o sťažnosti fyzickej osoby a konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (vo veci sp. zn. 3 To 8/2011 a sp. zn. 1 TdoV 9/2015) dospel k správnemu záveru o nemožnosti uplatnenia inštitútu účinnej ľútosti pri trestnom čine spáchanom neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Ústavný súd  preto rozhodol, že základné práva sťažovateľa porušené neboli.

Ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 196/2017 rozhodol o sťažnosti mesta Košice a konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (vo veci sp. zn. 4 Sžr 32/2016) pochybil, keď komplexne neprihliadal na návrh územných zmien hranice obce pozostávajúci z viacerých materiálov, a preto sťažnosti vyhovel. Ústavný súd rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 14/2017 rozhodol o sťažnosti Slovenských elektrární, a. s.,  a konštatoval, že v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (vo veci sp. zn. 3 Obdo 40/2015) týkajúcom sa neplatnosti zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa, a sťažnosť odmietol.

Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 459/2017 rozhodol o sťažnosti obchodných spoločností STRABAG a. s., Skanska a. s., MOTA-ENGIL, ENGENHARIA E CONSTRUCAO   S.A. a konštatoval, že sťažovatelia nepreukázali, že by v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (vo veci sp. zn. 5 Sžh 2/2015) o preskúmaní pokuty uloženej Protimonopolným úradom Slovenskej republiky sťažovateľom za kartelové správanie vo verejnej súťaži na stavbu diaľnice bolo porušené  ich právo na zákonného sudcu, a preto sťažnosť odmietol.

Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 464/2017 rozhodol o sťažnosti viacerých fyzických osôb a konštatoval, že z odôvodnení napadnutých rozhodnutí Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Stred v Banskej Bystrici (vo veci ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014) a Krajskej prokuratúry v Prešove (vo veci sp. zn. Kv 13/14/7700) neprichádza do úvahy ani len minimálna pochybnosť o tom, že by nebolo vykonané účinné úradné vyšetrovanie inkriminovanej policajnej akcie v Moldave nad Bodvou a následného konania príslušníkov polície na Obvodnom oddelení PZ Moldava nad Bodvou vo vzťahu k sťažovateľom, a sťažnosť odmietol,“ objasňuje predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

Redakciu informovali z Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky.