Môj profil 
Predplatné
Denník pripomína, že aj napriek napätiu vo vzťahoch, Moskva a Washington stále spolupracujú v niektorých dôležitých otázkach. Zároveň, Ruska federácia na rozdiel od ZSSR nemá za cieľ svetovú nadvládu.
Experti na národnú bezpečnosť čoraz častejšie hovoria o novej studenej vojne medzi USA a ich veľkými súpermi. Lenže toto myslenie minimálne neúplne zodpovedá skutočnosti, maximálne je jednoducho nebezpečné.
Nedávno pred týmto prístupom k Číne varovala skupina uznávaných amerických expertov, ktorí poukázali na to, že USA riskujú, že sa stanú autorom vlastného proroctva. “Nehľadiac na nevhodnú vládu Vladimíra Putina v Kremli by sme však mali zmeniť naše vnímanie Ruska,” píše USA Today.
Trumpová administratíva vo svojej Národnej koncepcii obrany roku 2018 znova pridala dôraz na nepripustenie konfliktu medzi veľkými mocnosťami. Podľa názoru denníka neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že sa Rusko a Čína správali v posledných rokoch veľmi sebavedome a agresívne.
“USA ale majú tendenciu ku zveličovaniu nebezpečenstva v podobných programových dokumentoch. V prípade Ruska nehľadiac na privítanie úsilia NATO v modernizácii a skromnú vojenskú posilu Pobaltia a Poľska, by sme sa mali vyhýbať myšlienke, že máme každú chvíľu očakávať zrážku s Kremľom,” varuje denník.
Nebezpečenstvo tkvie vo vnímaní Ruska v duchu studenej vojny, antagonizmu, v duchu armáda nadovšetko. Po prvé, dnešné Rusko, nech už je akokoľvek pomstivé a ambiciózne, je na hony vzdialené svetovým ambíciám ZSSR. Aj keď Moskva hovorí o zrade Západu, nedemonštruje žiadne zámery ohľadom svetovej nadvlády. Aj keď takí lídri ako Putin môžu rozosievať istú autoritársku nákazu, nedá sa porovnať s marxistickými a leninskými ambíciami z čias studenej vojny.
Po druhé, mnohí ignorujú rozsah rusko-americkej spolupráce v kľúčových otázkach svetovej bezpečnosti. Úloha Ruska je zvlášť veľká vzhľadom na jeho právo veta v Bezpečnostnej rade OSN a jeho hlasovacie právo v otázkach uvalení sankcií na nebezpečné štáty.
Ak bude predsa len uzavretá nová jadrová dohoda s Iránom alebo dohoda o jadrovom odzbrojení Severnej Kórey, bude podpora Moskvy veľmi závažná. Okrem toho, napriek zakaleným vzťahom posledných rokov Rusko vcelku podporuje postoj USA v OSN voči uvedeným krajinám.
Dokonca v regiónoch, kde je politika Moskvy nepríjemná alebo dokonca hodná odsúdenia, napríklad v Sýrii, bude prekonanie problémov oveľa jednoduchšie v prípade existencie nástrojov na urovnanie konfliktov s Ruskom. Zainteresované strany sa tomu pritom venujú už dosť dlho, čo práve zabezpečilo víťazstvo nad Islamským štátom.
Po tretie, nehľadiac na všetky debaty o tom, že si niektoré členské štáty NATO neprajú prevziať príslušnú časť financovania aliancie, má tento pakt doteraz obrovskú silu. Aj napriek tomu, že len sedem krajín dosiahlo úroveň výdavkov na obranné potreby vo výške 2% HDP, predsa len vydáva NATO viac ako polovicu sumy na svetovú obranu.
Väčšia časť členov aliancie podstatne zvýšila svoje obranné rozpočty po krymskej kríze v roku 2014. NATO navyše presunulo do Pobaltia a Poľska svoje predsunuté jednotky. Sotva dokážu vytvoriť pevný obranný obvod, ale teraz budú aspoň môcť klásť vážnejší odpor vpádu.
“NATO sa zachová správne, ak zvýši svoj potenciál v tomto regióne, Putin však sotva uverí tomu, že mu prejde skutočná invázia, dokonca dnes. Doteraz sa obozretne vyhýbal vojenským eskapádam na území členských štátov aliancie,” pripomína USA Today.
Po štvrté, európske krajiny neboli dostatočne odmenené za podporu protiruských sankcií v reakcii na “agresiu” proti Ukrajine. Ruská ekonomika v podstate stagnuje práve kvôli sankciám. A bola to, nielen závažná rana Putinovi a jeho mnohým pomáhačom, ale faktor, ktorý zadržal ďalšiu “ruskú agresiu”.
Podľa názoru denníka majú USA a NATO vo väčšej miere integrovať opatrenia ekonomického a vojenského zadržiavania, a tiež rozvíjať doktríny vo sfére obmedzených konfliktov vrátane šedej zóny.
“Podobné scenáre vzbudzujú aj naďalej obavy, pretože Rusko pokračuje v dezinformačných kampaniach a zasahovaní do volieb, nesmieme si však pliesť tieto aktivity s existenčnými rizikami studenej vojny,” domnieva sa USA Today.
Myslenie v duchu studenej vojny môže nakoniec zabrániť USA v podniknutí konštruktívnych krokov za účelom zmiernenia napätia vo vzťahoch medzi Moskvou a Washingtonom. Týka sa to najmä rozšírenia NATO vrátane v postsovietskom priestore. NATO sľúbila ešte v roku 2008 Ukrajine a Gruzínsku vstup do aliancie. Ale ani prezident Obama, ani Donald Trump, neurobili v tejto iniciatíve Bushovej vlády žiadne zmeny, čo je chyba, domnieva sa denník.
Z geografického a strategického hľadiska by vstup týchto krajín do paktu bol predhmatom, pretože NATO existuje za účelom stabilizácie Severoatlantického regiónu. Viac než to, aj keď nič nedokáže ospravedlniť “ruskú agresiu”, svojim sľubom asociácii Gruzínska a Ukrajiny, ale mlčaním o konkrétnych termínoch a bezpečnostných zárukách, namaľovala NATO obrazne povedané obrovské terča na ich chrbte.
“Potrebujeme novú bezpečnostnú koncepciu pre východnú Európu, ktorá zaistí bezpečnosť bez vstupu do aliancie,” myslia si noviny.
“Áno, svet je v nestabilnom a riskantným stave. Avšak tí, ktorí porovnávajú dnešnú situáciu so studenou vojnou, zabudli na to, ako nebezpečné v skutočnosti bolo toto obdobie,” píše na záver USA Today.
.jpg)
.jpg)
