Ankara 21. júla 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Yasin Bulbul/Presidential Press Service)

Na ruskom serveri regnum.ru vyšiel článok tureckého politológa Arifa Asalyogla, ktorý sa zaoberá momentálnym zhoršením vzťahov medzi Tureckom a USA. 

Podľa Asalyogla ochladenie vzťahov medzi Ankarou a Washingtonom bolo možné sledovať už niekoľko mesiacov. Prejavovalo sa v rôznych formách a aspektov. Podľa Asalyogla rétorika Washingtonu v posledných týždňoch nadobúdala čoraz kritickejší charakter, najmä na adresu tureckého lídra Erdogana. Asalyoglu sa odvoláva najmä na článok vo Foreign Policy, ktorého autorom sa stal John Hannah, kedysi poradca bývalého amerického vice prezidenta Dicka Cheyneya.

Podľa Hannaha prevrat v Turecku bol zinscenovaný a spoločne s následnými Erdoganovými čistkami ovplyvňuje čoraz markantnejšie ochladzovanie vzťahov USA s Tureckom. Hannah vo svojom článku vyslovil presvedčenie, že Turecko sa rúti do priepasti, pričom cesta do priepasti sa nesie v znamení despotizmu, rastúceho terorizmu a občianskej vojny, ktorá možno povedie aj k rozdeleniu krajiny. Podľa Hannahových slov bude musieť čoskoro USA problém Turecka riešiť, pôjde však o delikátny problém, veď ako riešiť situáciu v krajine NATO, ktorá sa rozhodla zísť z nalinkovanej „západnej cesty“?

Podľa  Asalyogla sa Hanah veľmi pozitívne vo svojom článku vyjadruje o bývalom tureckom premiérovi Davtoglum (evidentný americký hráč). Momentálne sa Hannahovi nepáči kontrola, ktorú Erdogan získal nad armádou, súdmi, masovokomunikačnými prostriedkami a občianskopolitickými organizáciami v Turecku. Hannah si vo svojom článku kriticky všíma aj vzťahy Erdogana ku Kurdskej strane pracujúcich, ktoré sa nesú čoraz v násilnejšom duchu, pričom budia v Kurdoch čoraz viac odstredivé tendencie – to môže mať negatívny dopad aj na demografickú štruktúru Turecka v blízkej budúcnosti (rozumej, USA sa nestavajú negatívne k vytvoreniu Kurdistanu, ak jeho tvorcami budú proamerickí Kurdi).

USA je veľmi znepokojené aj skutočnosťou, ako sa Erdogan správa k proamerickej kurdskej organizácii PYD (Demokratický zväz Kurdistanu) a najmä k YPG (Oddiely kurdskej sebeobrany). PYD a YPG považuje Washington za svojich zástupných hráčov v oblasti Kurdistanu a bojovníci YPG aktívne bojujú proti ISIL v Sýrii a Iraku. O stratách proamerických YPG v boji pri Manbidje sme písali na Hlavných správach niekoľko dní dozadu.

Hannah si všíma aj aktivity Erdogana, pri ktorých turecký líder manipuluje s utečeneckou krízou v Európe, pričom prúd utečencov využíva ako možnosť tlaku na EÚ. Na adresu Erdogana sa kriticky vyjadril aj americký prezident Obama, ktorý sa kriticky díva najmä na výsledky tureckého boja s ISIL.

Podľa Hannaha nebezpečenstvo vojenského prevratu v Turecku aj naďalej trvá a to napriek čistkám v armáde a schválnom zapojení tureckej armády do bojov s Kurdami. Hannah nevylučuje možnosť, že ďalší prevrat sa podarí a dostane Turecko spod Erdoganovej diktatúry a autoritárstva. Podľa Hannaha „problémy Erdogana v Turecku sa stupňujú a budú stupňovať.

Asalyoglu je na základe Hannahovho článku presvedčený, že politickí lídri USA dlhé roky dúfali, že sa im podarí ovplyvňovať dianie v Turecku cez nimi kontrolované mechanizmy politického tlaku a dôsledne budú ovplyvňovať  smerovanie Turecka v geostrategickom regióne Blízkeho východu a Malej Ázie aj naďalej .

Ich nádeje sa však nevyplnili, naopak Erdogan môže predstavovať prvú z metastáz (prirovnanie Erdogana k metastáze pochádza z Hannahovho článku), ktoré sa môžu začať v uvedenej geostrategickej oblasti šíriť. Preto sú USA nútené okrem Incirliku, ktorý sa stáva ako základňa NATO problematickou, hľadať nové základne v Iraku, Jordánsku, Spojených arabských emirátoch.

Čo Hannahov článok znamená, je viac ako zrejmé. USA sa rozhodli zbaviť svojho ambiciózneho spojenca a snažia sa preformovať mapu geopolitického priestoru Malej Ázie a Blízkeho východu tak, aby im čo najviac vyhovovala. Ich cieľom je nedopustiť, aby sa táto oblasť aj so svojimi zdrojmi dostala pod kontrolu Číny a Ruska. Kým Rusko aktívne pôsobí proti americkým plánom, Čína využíva zaneprázdnenie USA a posilňuje svoj vplyv v Afrike.

To, že USA už nediktuje svoje predstavy, ale zúfalo sa snaží nedopustiť posilnenie Ruska a Číny, svedčí o tom, že USA definitívne stratili iniciatívu a už nedokážu viesť širokospektrálnu ofenzívu. Ak by sa Hodvábnou cestou prepojili Rusko, Čína a Európa, znamenalo by to koniec USA nielen v pozícii hegemóna, ale aj ich pád a množstvo problémov, ktoré by túto krajinu degradovali na úroveň Mexika.

Americká taktika je čoraz viac defenzívnejšia. Už sú dávno preč doby, kedy USA mohli násilne presadzovať svoje geopolitické záujmy (1991 – 2005). O oslabovaní USA svedčí aj skutočnosť, že poslušnosť USA začali vypovedať už aj v minulosti tak verní sluhovia, akými bol Erdogan. Nervozita v USA rastie, pretože USA chápu, čím viac budú slabnúť, tým viac budú narastať odstredivé tendencie v štátoch pod ich sférou vplyvu.

Ešte dobre že na bratislavský prezidentský palác sa môžu USA bezpečne spoľahnúť.

Branislav Krasnovský