Môj profil 
Predplatné
Podľa Hannaha prevrat v Turecku bol zinscenovaný a spoločne s následnými Erdoganovými čistkami ovplyvňuje čoraz markantnejšie ochladzovanie vzťahov USA s Tureckom. Hannah vo svojom článku vyslovil presvedčenie, že Turecko sa rúti do priepasti, pričom cesta do priepasti sa nesie v znamení despotizmu, rastúceho terorizmu a občianskej vojny, ktorá možno povedie aj k rozdeleniu krajiny. Podľa Hannahových slov bude musieť čoskoro USA problém Turecka riešiť, pôjde však o delikátny problém, veď ako riešiť situáciu v krajine NATO, ktorá sa rozhodla zísť z nalinkovanej “západnej cesty”?
Podľa Asalyogla sa Hanah veľmi pozitívne vo svojom článku vyjadruje o bývalom tureckom premiérovi Davtoglum (evidentný americký hráč). Momentálne sa Hannahovi nepáči kontrola, ktorú Erdogan získal nad armádou, súdmi, masovokomunikačnými prostriedkami a občianskopolitickými organizáciami v Turecku. Hannah si vo svojom článku kriticky všíma aj vzťahy Erdogana ku Kurdskej strane pracujúcich, ktoré sa nesú čoraz v násilnejšom duchu, pričom budia v Kurdoch čoraz viac odstredivé tendencie – to môže mať negatívny dopad aj na demografickú štruktúru Turecka v blízkej budúcnosti (rozumej, USA sa nestavajú negatívne k vytvoreniu Kurdistanu, ak jeho tvorcami budú proamerickí Kurdi).
USA je veľmi znepokojené aj skutočnosťou, ako sa Erdogan správa k proamerickej kurdskej organizácii PYD (Demokratický zväz Kurdistanu) a najmä k YPG (Oddiely kurdskej sebeobrany). PYD a YPG považuje Washington za svojich zástupných hráčov v oblasti Kurdistanu a bojovníci YPG aktívne bojujú proti ISIL v Sýrii a Iraku. O stratách proamerických YPG v boji pri Manbidje sme písali na Hlavných správach niekoľko dní dozadu.
Hannah si všíma aj aktivity Erdogana, pri ktorých turecký líder manipuluje s utečeneckou krízou v Európe, pričom prúd utečencov využíva ako možnosť tlaku na EÚ. Na adresu Erdogana sa kriticky vyjadril aj americký prezident Obama, ktorý sa kriticky díva najmä na výsledky tureckého boja s ISIL.
Podľa Hannaha nebezpečenstvo vojenského prevratu v Turecku aj naďalej trvá a to napriek čistkám v armáde a schválnom zapojení tureckej armády do bojov s Kurdami. Hannah nevylučuje možnosť, že ďalší prevrat sa podarí a dostane Turecko spod Erdoganovej diktatúry a autoritárstva. Podľa Hannaha “problémy Erdogana v Turecku sa stupňujú a budú stupňovať.
Asalyoglu je na základe Hannahovho článku presvedčený, že politickí lídri USA dlhé roky dúfali, že sa im podarí ovplyvňovať dianie v Turecku cez nimi kontrolované mechanizmy politického tlaku a dôsledne budú ovplyvňovať smerovanie Turecka v geostrategickom regióne Blízkeho východu a Malej Ázie aj naďalej .
Ich nádeje sa však nevyplnili, naopak Erdogan môže predstavovať prvú z metastáz (prirovnanie Erdogana k metastáze pochádza z Hannahovho článku), ktoré sa môžu začať v uvedenej geostrategickej oblasti šíriť. Preto sú USA nútené okrem Incirliku, ktorý sa stáva ako základňa NATO problematickou, hľadať nové základne v Iraku, Jordánsku, Spojených arabských emirátoch.
Čo Hannahov článok znamená, je viac ako zrejmé. USA sa rozhodli zbaviť svojho ambiciózneho spojenca a snažia sa preformovať mapu geopolitického priestoru Malej Ázie a Blízkeho východu tak, aby im čo najviac vyhovovala. Ich cieľom je nedopustiť, aby sa táto oblasť aj so svojimi zdrojmi dostala pod kontrolu Číny a Ruska. Kým Rusko aktívne pôsobí proti americkým plánom, Čína využíva zaneprázdnenie USA a posilňuje svoj vplyv v Afrike.
To, že USA už nediktuje svoje predstavy, ale zúfalo sa snaží nedopustiť posilnenie Ruska a Číny, svedčí o tom, že USA definitívne stratili iniciatívu a už nedokážu viesť širokospektrálnu ofenzívu. Ak by sa Hodvábnou cestou prepojili Rusko, Čína a Európa, znamenalo by to koniec USA nielen v pozícii hegemóna, ale aj ich pád a množstvo problémov, ktoré by túto krajinu degradovali na úroveň Mexika.
Americká taktika je čoraz viac defenzívnejšia. Už sú dávno preč doby, kedy USA mohli násilne presadzovať svoje geopolitické záujmy (1991 – 2005). O oslabovaní USA svedčí aj skutočnosť, že poslušnosť USA začali vypovedať už aj v minulosti tak verní sluhovia, akými bol Erdogan. Nervozita v USA rastie, pretože USA chápu, čím viac budú slabnúť, tým viac budú narastať odstredivé tendencie v štátoch pod ich sférou vplyvu.
Ešte dobre že na bratislavský prezidentský palác sa môžu USA bezpečne spoľahnúť.
Branislav Krasnovský
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
