USA prirýchlo strácajú vplyv v Afganistane

Alexander Zapolskis na portáli iarex komentuje stratu takmer 20 % územia a 15 % obyvateľstva v Afganistane. O toto územie počas posledného pol roka obrali oficiálny Kábul a Američanov Talibanci.

V Afganistane sa v posledných mesiacoch znova rozhoreli tvrdé boje. Niekto by povedal že v prípade Afganistanu nejde o nič výnimočné, v Afganistane sa bojuje už takmer 40 rokov, no tieto boje sa nesú v znamení ťažkých porážok afgánskych regulérnych jednotiek a ich amerických spojencov. Pritom “bojová sezóna” v Afganistane je ohraničená, bojuje sa od apríla do októbra, v ostatných mesiacoch sa v afgánskych horách objaví množstvo snehu a bojové operácie sú prakticky vylúčené. Tento rok však Američania a oficiálny Kábul s veľkými túžbami očakávajú prvý sneh, pretože nutne potrebujú čas na preformátovanie vlastných síl. Otázne však je, či im pol roka bude stačiť k tomu, aby na budúci rok odolali tlaku Talibanu.

V posledných týždňoch Taliban prevzal kontrolu mesta Ghazni, hlavné mesto provincie ležiacej juhozápadne od Kábulu. Kontrolou Ghazni prerezal Taliban spojenie Kábulu s juhozápadom krajiny, veľkou stratou pre vládne sily a Američanov sa stala strata vojenskej základne “Čínsky tábor”, ktorú Talibanci obsadili v provincii Faryab (hranice s Turkmenistanom).

Pri víťazstve Talibanu v Ghazni a “Čínskom tábore” v provincii Faryab sú dôležité dva faktory. Taliban demonštroval vysokú úroveň koordinácie, na Ghazni a vojenský tábor útočilo približne 2000 mužov, dobre vyzbrojených a vycvičených. Obrancovia “Čínskeho tábora” bojovali viac ako 10 dní, pretože očakávali leteckú podporu Američanov, pretože afgánske vojenské letectvo je v troskách. Žiadne vrtuľníky ani bitevníky však neprileteli, takže keď sa minulo strelivo, pevnosť padla. Väčšina vládnych vojakov zahynula, menšia časť sa dostala do zajatia.

Prečo neprileteli Američania je jasné. Taliban už  má k dispozícii dostatok protivzdušných raketových komplexov a  na rozdiel od Sovietov z kampane 1979 – 1989 Američanom strach nedovolí nasadiť bitevníky a vrtuľníky v horskom teréne, keď má nepriateľ k dispozícii dostatok prenosných systémov PVO.

Pritom oficiálny Kábul má v zbrani 250 tisíc mužov, 15 tisíc mužov špeciálnych síl, vycvičených priamo Američanmi a v krajine sa nachádza aj 22 tisíc západných, najmä amerických žoldnierov. Napriek prevahe v počte ozbrojených síl a dostatku výzbroje Kábul a Američania v konflikte ťahajú za kratší koniec. Taliban bojuje oduševnene a s hnutím sympatizuje väčšina Afgáncov, ktorá Američanov a proamerickú vládu v Kábule nenávidí. Americké letecké útoky na civilné ciele v Afganistane sa tak Washingtonu vypomstili.

Ešte vo februári 2018 mal oficiálny Kábul pod kontrolou 57 % územia Afganistana a 61 % afganského obyvateľstva sa nachádzalo pod kontrolou Kábulu. 20 % územia kontroloval Taliban, pod jeho kontrolou sa nachádzalo 18 % afganského obyvateľstva. Zvyšok územia 23 % a 21 % obyvateľstva žilo v šedej zóne, kde sa stretávali v bojoch Talibanci a vládni vojaci.

Na začiatku augusta 2018 Kábul a Američania stratili v bojoch s Talibanom spomenutých  20 % územia a 15 % obyvateľstva, väčšina tohto územia sa nachádzala v šedej zóne. Talibovia posilnili svoj vplyv na hraniciach s Tadžikistanom, Turkmenistanom i Uzbekistanom a Talibovia pokračujú v útokoch na opevnené body vládnej armády. Porážka vládnych síl pri “Čínskom tábore” v provincii Faryab a obsadenie mesta Ghazni ukázal, že vládne sily nedokážu dopraviť pomoc do prvej línie.

Talibovia bojujú nielen proti vládnym silám a Američanom, ale aj proti ISIS, ktorý má v Afganistane pomerne silné pozície. Talibovia považujú ISIS takisto za americkú zástupnú armádu pod vedením CIA, boje proti vládnym silám vedú Talibovia takmer vždy úspešne, v boji proti ISIS utrpeli Talibovia aj niekoľko porážok. Problémom pre hodnotenie situácie v Afganistane je skutočnosť, že Afganistan je uzavretejší ako Severná Kórea alebo Čína. Neexistujú presné údaje o stratách vládnych síl, situácia sa však ukazuje byť pre Kábul a Američanov značne kritická. Badakhshan, Bagdis a Ghazni už vládne sily nekontrolujú.

Američania sa pokúsili zasadiť tvrdú ranu Talibanu v máji 2018. V bojoch však zahynulo 40 príslušníkov špeciálnych afganských síl, medzi mŕtvymi boli aj americkí inštruktori. Američania a Briti, ktorí cvičia príslušníkov afganských špeciálnych síl nedokázali pripraviť afganských elitných vojakov na patričnej úrovni. Čo sa týka amerického letectva, to v strachu pred prenosnými protilietadlovými systémami neútočí príliš presne, pri útokoch amerického letectva hynú civilisti, straty medzi afganskými vojakmi a policajtmi v rámci “spriatelenej paľby” Američanov sa neuvádzajú.

Ukazuje sa, že za posledné tri mesiace bojaschopnosť vládnych síl značne poklesla. V porovnaní so zimou 2017/2018 sa v lete 2018 “stratilo” z afganských ozbrojených síl a polície takmer 28 tisíc mužov, medzi ktorými sú mŕtvi, ranení i dezertéri. V letnej sezóne 2018 tak afganské sily utrpeli neprimerané straty, najmä medzi policajnými jednotkami. Afganské policajné jednotky pomáhali budovať Nemci v rámci projektu GPPT (German Police Projekt Team) a Europol.

Je zaujímavé sledovať, že Nemci každoročne až do roku 2018 vydávali o činnosti afganských policajných síl “Forschrittsbericht” (správa o vývoji) s existujúcimi pozitívnymi faktami, ktorých však bolo každým rokom menej. V roku 2018 však už Nemci vydali “Perspektivbericht”, pretože žiadnym pokrokom sa afganské policajné sily pod nemeckým vedením pochváliť nemôžu a v marci 2018 sa priamo hovorí, že nie je možné v Afganistane vytvoriť spoľahlivé a stabilné miestne policajné sily podľa európskeho modelu.

V armáde situácia nie je oveľa lepšia, podľa amerických informácii dezercie v ozbrojených silách Afganistanu stúpli na 16 %. Mnoho nových brancov si počká na zbraň a aj s ňou utečie na územie pod kontrolou Talibanu, prípadne zahynú v samovražedných útokoch na vojenských základniach, pričom útočia najmä na západných vojakov. Možno konštatovať, že program budovania západného modelu demokratického štátu v Afganistane totálne zlyhal. Feudálnej mentalite miestneho obyvateľstva sú nepochopiteľné všetky hry založené na demokratických princípoch, funkčné oddelenie právomocí, Afgancom stačí ku šťastiu Korán, kmeňový systém a nepísané pravidlá, ktoré sa v Afganistane dodržiavajú stáročia.

Takisto je problémom boj medzi afganským prezidentom Ašrafom Ghánim a premiérom Abdulla Abdullom, ktorí sa navzájom bojkotujú a skryte bojujú o moc v krajine. Bez zahraničnej pomoci by však neboli ničím, nedokázali by ubrániť ani Kábul pred útokom Talibancov či miestnych feudálnych kmeňových vodcov, ktorí ovládajú tvrdou rukou vlastné územia, alebo pred útokmi fanatikov ISIS.

Ešte v roku 2015 sa Američanom darilo demonštrovať pozitívne tendencie v Afganistane. Američania si udržiavali kontrolu nad situáciou, no situácia sa začína meniť. Silnie ISIS a rovnako Taliban. Zo Sýrie do Afganistanu prišlo množstvo nových bojovníkov, s bojovými skúsenosťami, z čoho ťaží najmä Taliban. V radoch Talibanu sa objavilo množstvo prenosných protilietadlových raketových systémov, ktoré prikuli americké letectvo v Afganistane k zemi. Talibovia majú dostatok munície, dostatok zbraní a takisto dostatok výstroje.

Afgánska armáda nehorí veľkou túžbou bojovať. Rovnako ako afgánsky prezident a premiér aj afgánski vojenskí velitelia medzi sebou súperia a snažia sa posilniť vlastné pozície na úkor iných veliteľov. To že na začiatku svojej kampane zlikvidovali vládu Talibanu v Afganistane neznamenalo, že by dostali Afganistan pod svoju kontrolu. Taliban pokračoval v guerillovej vojne proti Američanom a táto vojna bola a je úspešná. Dôkazom je skutočnosť, že Američania už stiahli väčšinu svojho kontingentu z Afganistanu a v krajine ostali najmä žoldnierske zoskupenia, ktoré sa príliš do bojov nikdy nehrnuli, staršie sovietske raketové systémy PVO Igla, ktoré Talibanci získali zo stredoázijských republík aktivity amerického letectva v Afganistane ešte viac znížili.

Dnes Američania nemajú žiadnu zmysluplnú strategickú koncepciu pre Afganistan. V Afganistane sú americké pozície ešte horšie ako v Iraku a v Sýrii. Američania trčia na svojich základniach za kordónom afganských vojenských i policajných síl a do bojových akcií idú zriedkavo a s veľkou neochotou. Pokiaľ v Iraku a v Sýrii môžu Američania aspoň udržiavať spojenie medzi jednotlivými základňami pomocou vrtuľníkov, v Afganistane Američania takúto možnosť nemajú.

Washington a Biely dom už vidia koniec amerického dobrodružstva v Afganistane. Tlak Talibanu rastie a Taliban sa nikam neponáhľa. Taliban sa naučil žiť vo vojne, rovnako ako Afganci, ktorí Taliban podporujú. Američania už rozmýšľajú len o tom, ako opustiť Taliban bez mediálneho šumu. Predstava, že by museli z Afganistanu americkí vojaci utekať rovnako ako z Vietnamu, amerických politikov desí. Pokusy Američanov politicky a diplomaticky dostať situáciu v Afganistane pod kontrolu sú neúspešné. Američania iniciovali marcovú konferenciu 2018 v Taškente, kam mala priletieť aj skupina vyjednávačov Talibanu, ktorým Uzbeci garantovali bezpečnosť. Talibanci však pochopiteľne Američanom neveria a na konferenciu do Taškentu Talibanci rokovať neprišli, takže americké snahy regulovať krízu v Afganistane sa skončili neúspechom.

V porovnaní s rokom 2001 je pre Američanov úplne iná situácia. Už nie sú schopní do Afganistanu dopraviť 200 tisíc vojakov, chýbajú im financie, dostatok motivovaných vojakov.  Bez pozemných síl Afganistan nie je možné poraziť. Bez pozemných síl nie je možné chrániť americké letectvo na základniach v Afganistane. Afganské ozbrojené sily napriek všetkým americkým snahám nedokážu Taliban zastaviť. Kontakty s Talibanom Američania nemajú, Rusi a Čína sa Američanom v Afganistane pomáhať samozrejme nechystajú.

Hodnotenie situácie v Afganistane môžeme zakončiť nasledovnými faktami. Trump bude prezidentom do roku 2020 a problémy v Sýrii, Iraku a Afganistane sa nebezpečne nakopili. Američania odídu z Afganistanu dvoma spôsobmi. Alebo v panike ako zo Saigonu v apríli 1975, alebo pokojne a s fanfárami, podobne ako Sovietska armáda odišla z Afganistanu v roku 1979. Nosnú časť amerického vojenského kontingentu z Afganistanu už aj tak stiahol predchádzajúci americký prezident Barack Obama. Už dnes je zrejmé, že Američania vojnu v Afganistane prehrali a budú musieť opustiť krajinu, ktorá ako ukazuje história, útočníkov nenávidí.