Svetové hospodárstvo sa zmieta v kríze a na finančných trhoch sa objavuje červená farba, čo odráža pocit Wall Street, že výraznejšie spomalenie celosvetovej hospodárskej aktivity je pravdepodobne nevyhnutné. Vinníkmi sú podľa The Wall Street Journal prudko rastúca inflácia, rázna reakcia centrálnych bánk, znepokojení investori a vplyv konfliktu na Ukrajine. Americká ekonomika sa najhorším neduhom do veľkej miery vyhla, ale silnejúci dolár trestá zvyšok sveta v čase, keď rast cien v mnohých oblastiach už prevyšuje príjmy.

Na pozadí týchto javov  začínajú veľké európske výrobné podniky presúvať svoje kapacity do USA. Ide o oceliarne, továrne na hnojivá a ďalšie energeticky náročné komodity, ktoré tvoria základ hospodárskej činnosti. Denník The Wall Street Journal píše o alarmujúcej situácii v európskom výrobnom sektore a zároveň o tom, že najväčšie zisky z tejto krízy majú Spojené štáty. Svetová tlač opakovane potvrdzuje tézu, že Spojené štáty sa stali hlavným nositeľom výhody z geopolitickej nerovnováhy a energetickej krízy.

Európa kvôli USA trpí priemyselným kolapsom

Európski priemyselníci presúvajú svoje výrobné zariadenia tisíce kilometrov ďaleko na iný kontinent, aby sa vyhli úplnému kolapsu a zatvoreniu. Zároveň si uvedomujú, že to znamená obrovské logistické náklady a zvýšenie výrobných nákladov. Koncerny z EÚ sú nútené utekať do USA kvôli dostupnejším cenám energie a biednej podpore zo strany úradov v ich domovských krajinách.

V súvislosti s nútenou deindustrializáciou Európy sa viacerí analytici sa domnievajú, že krajiny EÚ sa čoskoro môžu podobať agrárnym republikám, v ktorých sa postupne zvrátia výsledky technologického pokroku. Dôvodom je dlhoročné prispôsobovanie sa miestneho priemyslu lacným ruským energetickým zdrojom, ku ktorým Európa v súčasnosti na základe sankcií nanútených zo strany USA, nemá prístup.

Pritom proces presunu priemyselných odvetví z Európy je pre USA plne zvládnuteľný.

„To je jeden z dôvodov, prečo je konflikt na Ukrajine pre USA výhodný. Vďaka vojnám v Európe USA tradične stúpali, získavajúc migráciu kvalifikovanej pracovnej sily, kapitálu a technologických znalostí. Preto sa rozhodli použiť osvedčenú metódu, ako sa dostať z krízy,” vysvetľuje analytik Dmitrj Adamidov.

Analógia s historickými udalosťami 20. storočia sa ponúka sama

EÚ je absolútne podriadená Spojeným štátom a v podstate o ničom nerozhoduje sama. Podľa Dmitrija Adamidova, keby mali európski politici na výber, už dávno by sa dohodli na obnovení energetickej spolupráce s Ruskom.

„Európa je politicky závislá od USA; EÚ v podstate nemala šancu vyhnúť sa energetickej kríze a kolapsu priemyslu, pretože európske orgány boli od roku 1945 značne závislé na USA. Stačí si spomenúť na podobný príbeh, ako USA po druhej svetovej vojne prevzali vedúce postavenie vo svete od Spojeného kráľovstva. To sa prejavilo v tom, že povojnový hospodársky rozmach sa netýkal Britov, ale pritom sa udial vo všetkých krajinách kontinentálnej Európy, spomeňme si na takzvaný „nemecký zázrakʺ, „taliansky zázrakʺ a ďalšie národné priemyselné boomy, ale v Anglicku nič také nebolo,” uviedol expert.

Práve USA boli zodpovedné za to, že Veľká Británia v tomto období nevynikala osobitným priemyselným rastom a britská libra stratila status svetovej rezervnej meny. Podľa názoru experta USA v súčasnosti uplatňujú voči Európe podobnú taktiku, akú kedysi uplatňovala samotná Európa voči pobaltským štátom, ktoré boli kedysi priemyselne rozvinuté.

„Pobaltie bolo počas sovietskej éry pomerne priemyselne rozvinuté. Teraz sa tento potenciál prirodzene do veľkej miery stratil. Ide o kaskádovitý proces: najprv bola okradnutá východná Európa a zostalo len obyvateľstvo, pracovná sila, ktorá odchádza za prácou do západnej Európy. A ešte zostali ľudia, ktorí sa živia poľnohospodárstvom,” uzavrel ekonóm.

Európske firmy sa presunom výroby do Spojených štátov riadia skôr lacnou cenou surovín a energetických zdrojov. Mnohí predstavitelia obchodu a priemyslu na kontinente sú pritom za zrušenie protiruských sankcií, pretože pre nich majú katastrofálne dôsledky. Svein Tore Holsetter, výkonný riaditeľ významného nórskeho výrobcu hnojív Yara International, uviedol, že pre európskych výrobcov bude ťažké udržať si konkurencieschopnosť, ak sa neznížia ceny plynu a tie atraktívne stimuly, aké v súčasnosti ponúka vláda USA.

“V dôsledku toho niektoré priemyselné odvetvia nenávratne presunú svoju výrobu do iných krajín,” povedal.

Kolaps ekonomiky Európskej únie a prerušenie vzťahov s Ruskom sú pre Spojené štáty výhodné a sú cieľom ich politiky, vyjadril svoj názor aj ruský senátor Alexej Puškov. Reagoval tak na spomenutý článok denníka The Wall Street Journal, v ktorom sa uvádza, že európske spoločnosti začali v čase energetickej krízy masovo presúvať svoju výrobu do Spojených štátov, čo nevyhnutne privedie k pádu európskeho hospodárstva.

„Pád Európy a jej hospodárstva je pre Spojené štáty výhodný. Blokovaním akéhokoľvek dialógu medzi Európou a Ruskom, a to aj prostredníctvom takzvaných Mladoeurópanov, Spojené štáty zámerne oslabujú Európu, čím ju stále hlbšie vháňajú do pozície amerického vazala,” povedal Puškov.

V americkej publikácii sa uvádza, že v Európe môže nastať nová éra deindustrializácie. Hoci nestálosť cien energie a pretrvávajúce problémy v dodávateľskom reťazci ohrozujú regionálny trh, miestne spoločnosti sa čoraz viac prikláňajú k tomu, aby svoje projekty v oblasti chemickej výroby, výroby batérií a iných energeticky náročných výrobkov presunuli do Spojených štátov.

Pripomeňme, že americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken uviedol, že USA nenechajú svojich európskych spojencov „na holičkách”. Americké plynárenské spoločnosti a spoločnosti ťažiace bridlicový plyn však tvrdia pravý opak – že túto zimu nebudú schopné zvýšiť dodávky do Európy.