„Opätovné zvolenie Ursuly von der Leyenovej sa teraz zdá ešte menej pravdepodobné ako pred týždňom,“ povedal Mats Engström, vedúci predstaviteľ Európskej rady pre zahraničné vzťahy.

To, či von der Leyenová získa ďalšie funkčné obdobie na poste predsedníčky Európskej komisie závisí v konečnom dôsledku od Európskeho parlamentu.

Zložitá perspektíva

Keď v roku 2019 získala svoje prvé funkčné obdobie vo funkcii predsedníčky EK, mohla sa spoľahnúť na hlasy svojej Európskej ľudovej strany (EPP), Socialistov(S&D), Zelených a liberálnej skupiny Renew – Obnovme Európu. Tá istá koalíciu by jej teoreticky dala 454 zo 720 hlasov. ( 179 poslancov EPP , 136 Socialistov , 50 Zelených , 89 zo strany Obnovme Európu.

Ale nie je to až také jednoznačné. Von der Leyenová totiž v tajnom hlasovaní v EP( v roku 2019) získala v skutočnosti väčšinu len vďaka 9 poslancom – hlasovalo za ňu 383 poslancov.

Teoreticky však mala očakávať 516 hlasov (182 od EPP, 154 od socialistov a demokratov, 74 od Zelených/EFA, 106 od Renew). Približne 410 poslancov EP sa vtedy verejne zaviazalo, že ju podporia, alebo sa v ich mene vyjadrili ich strany. Niektorí poslanci EP – najmä z radov socialistov a demokratov (S&D) – si však rozmysleli, ako budú neverejne hlasovať. Iné strany, ako napríklad poľská PiS, maďarský Fidesz a talianska M5S, sa síce verejne hlásili k jej podpore, aby nad ňou získali vplyv, ale v skutočnosti uprednostnili jej výhru s nižším náskokom.

Socialisti a demokrati(S&D) sa vyhranili voči spolupráci s von der Leyenovou v prípade, že sa dohodne so skupinou Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ktorej v súčasnosti šéfuje talianska premiérka Giorgia Meloniová.

„Od budúceho funkčného obdobia sa bude musieť ten, kto bude predsedom EK, podrobiť osobitnému kontrolnému zasadnutiu poslancov EP, bez vopred určenej témy,“ uvádza Európsky parlament. Frakcia EPP hlasovala proti tomuto pozmeňujúcemu návrhu, ktorý napriek tomu prešiel. Vysokopostavení lídri EPP sa po skúsenostiach z roku 2019 obávajú spoliehať na blok S&D.

„Len konštatujem, že keď prišlo k voľbám, dohody, ktoré sme uzavreli so socialistami, sa vo všeobecnosti nedodržiavali,“ povedal 2. mája novinárom Daniel Caspary, líder CDU/CSU v Európskom parlamente. Podľa Casparyho sa zdá, že predstavitelia EPP sa na Zelených príliš nespoliehajú. „Sú vítaní, aby sa pridali, ale musia priniesť hlasy a nie len klásť požiadavky,“ povedal Caspary.

„Na 74 poslancov Zelených neurobil “pozoruhodný obrat” v prejave von der Leyenovej dojem. Aj napriek tomu, že v ňom sľúbila “menej Green Deal-u, viac priemyslu”,“ povedal bruselský lobista Michael Hack.

Vedúci kandidát Zelených/EFA Bas Eickhout v prvej z dvoch debát hlavných kandidátov napadol von der Leyenovú za to, že “zmenšila a skutočne oslabila” Green Deal.

Jednotliví poslanci EP za stranu Zelených odmietli opätovné vymenovanie von der Leyenovej, napríklad írska poslankyňa Grace O’Sullivanová, ktorá na nedávnej diskusii v Dubline povedala, že vedenie von der Leyenovej “veľmi zaostáva”.

Nie je tiež jasné, či von der Leyenová vôbec môže počítať s 89 hlasmi z frakcie Renew – Obnovme Európu.

Írsky poslanec Barry Andrews( za stranu Renew) povedal, že jeho kolegovia nebudú hlasovať za jej znovuzvolenie kvôli jej “strašným chybným krokom”.

Macron mieša karty

Za svoju súčasnú pozíciu vďačí von der Leyenová najmä francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Macronova koalícia Renesancia je súčasťou frakcie Renew s vlastnou hlavnou kandidátkou Valérie Hayerovou. „Nevylučujem, že za ňu(von der Leyenovú) budem opäť hlasovať, nevylučujem ani to, že za ňu opäť hlasovať nebudem,“ povedala Hayerová minulý mesiac.

Macronova podpora v roku 2019 však bola podmienená tým, že najvyšší post pripadne Francúzsku – šéfkou Európskej centrálnej banky sa napokon stala Christine Lagardeová. A francúzsky premiér Gabriel Attal rokoval s Meloniovou o ďalšej dohode – zahŕňajúcej Maria Draghiho alebo iného “technokratického” kandidáta ako možného šéfa EK.

„Miesto predsedu Komisie je tu na to, aby hájilo všeobecný záujem, preto sa nesmie príliš politizovať,“ povedal Macron v marci v Bruseli. „Čo, treba povedať – vôbec nebol prípad tejto odchádzajúcej Komisie,“ dodal.

Macronova skupina Renew by sa mohla usilovať o to, aby sa na post vysokej predstaviteľky EÚ dostala estónska premiérka Kaja Kallasová, zatiaľ čo funkciu predsedu Európskej rady by prevzal niektorý z členov Socialistov a demokratov (napríklad portugalský premiér Antonio Costa alebo dánska premiérka Mette Frederiksenová).

To, či by za ňu potom jednotliví poslanci EP z frakcií Renew a S&D v tajnom hlasovaní hlasovali, je iná otázka – ako ukázal rok 2019.

Zložité počty

Podľa iného scenára by Meloniová mohla ponúknuť predpokladaných 83 kresiel ECR na stranu von der Leyenovej. To by však spôsobilo odchod Socialistov a pravdepodobne aj Zelených/EFA. Ale 179 plus 83 dáva dohromady len 262.

Aj keby sa von der Leyenovej podarilo nejakým spôsobom udržať všetkých zo strany Renew a zároveň uzavrieť dohodu s Meloniovej blokom, dostala by sa len na 351 kresiel – potrebuje však 361.

Podľa prieskumov zo začiatku mája tohto roku sa predpokladá, že von der Leyenovej EPP získa 174 až 179 kresiel v snemovni s počtom kresiel 720.

Lenže ani ona nemôže považovať za samozrejmosť všetky hlasy z jej vlastnej EPP – bude sa musieť zaobísť bez francúzskych Les Républicains. „V roku 2019 sme ju nepodporili. Nepodporíme ju ani v nadchádzajúcich voľbách,“ povedal podpredseda strany François Xavier-Bellamy.

„Domnievame sa, že jej výsledky nezodpovedajú tomu, čo dnes Európa očakáva,“ dodal.

Na kongrese EPP, na ktorom sa 7. marca vyberal hlavný kandidát strany, získala von der Leyenová len 400 hlasov od 737 hlasujúcich delegátov. Spolu s Les Républicains proti nej v Bukurešti hlasovala aj štvorčlenná slovinská delegácia.

Ak by sa zo 179 hlasov odrátalo 12 francúzskych a slovinských, znamenalo by to, že bude začínať so 167 hlasmi EPP – možno. A 167 je od 361 hlasov naozaj ďaleko.

Prečítajte si tiež :

• Obvinenia sú závažné. Vedenie EÚ bude postavené pred súd
• Migračná dohoda EÚ s Libanonom je ako liať peniaze do “bezodnej studne”