Stavrovská: Najviac podnetov sa tento rok týkalo príspevkov na kompenzáciu ŤZP

„Je veľmi dôležité, aby úrady práce vedeli žiadateľom presvedčivo vysvetliť, prečo im príspevok nepriznali, no to sa v mnohých skúmaných prípadoch nedeje a odôvodnenia rozhodnutí prinášajú viac otázok ako odpovedí. Nie je preto prekvapujúce, že podávatelia v mnohých nami sledovaných prípadoch uspejú s opravným prostriedkom, či už odvolaním alebo so správnou žalobou na súde,“ vysvetlila Stavrovská s tým, že domôcť sa nápravy je však časovo náročné, v prípade správnej žaloby sa dá hovoriť o rokoch. Za dôležité preto považuje, aby sa kvalita rozhodovania úradov práce v tomto smere výrazne zlepšila, či už ide o dodržiavanie zákonných lehôt alebo správnych zásad rozhodovacieho procesu.

V oblasti zdravotníctva ľudia so zdravotným postihnutím namietajú podľa Stavrovskej najmä kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, úhradu liekov a liečby, ich dostupnosť, ale aj nedobrovoľnú hospitalizáciu. Trápi ich tiež dostupnosť dlhodobej a následnej zdravotnej starostlivosti. „Napriek deklarovanej podpore vlády pre dlhodobú a následnú starostlivosť dochádza v praxi k znižovaniu kapacít. Uvedená téma sa netýka len seniorov, ale tiež detí. Pacienti po operáciách sú bez následnej zdravotnej starostlivosti a rehabilitácií posielaní do domácej starostlivosti,“ vysvetlila Stavrovská. Chýbajúcu následnú zdravotnú starostlivosť podľa nej často nahrádzajú celoročné pobytové sociálne služby a tieto osoby sú zbytočne inštitucionalizované. To je podľa Stavrovskej v rozpore so záväzkami SR vyplývajúcimi z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Zlé zaobchádzanie

ÚKOZP sa tento rok tiež zameral na pokračovanie systematických návštev v psychiatrických zariadeniach a v špecializovaných zariadeniach sociálnych služieb. Zlé zaobchádzanie konštatoval v dvoch psychiatrických zariadeniach, pričom medzi zistené nedostatky patrilo najmä nezákonné používanie obmedzovacích prostriedkov (napríklad použitie ochranného pásu alebo popruhu). „Tie je možné používať len v nevyhnutnom rozsahu v prípadne akútneho ohrozenia života a zdravia. My sme však zaznamenali ich nadužívanie, a to na preventívne účely, v neprimerane dlhých časových intervaloch (napríklad 11 dní trvajúce pripútanie popruhom na lôžko bez prerušenia) či bez overenia trvania dôvodu ich použitia,“ uviedla Stavrovská.

Viaceré zariadenia ÚKOZP upozornil aj na zasahovanie do ľudskej dôstojnosti a súkromia pacientov z dôvodu pretrvávania nevyhovujúcich materiálnych podmienok, využívania veľkokapacitných izieb (viac ako šesť postelí) a absencie základných terapeutických a bezpečnostných priestorov.

V tomto roku navštívili pracovníci ÚKOZP desať zariadení sociálnych služieb v šiestich samosprávnych krajoch, pričom sa zamerali aj na kontrolu plnenia opatrení na nápravu uložených v predchádzajúcom období, a to od roku 2017. V niektorých z monitorovaných zariadení sa situácia podľa Stavrovskej podstatne zlepšila. Nedostatočné napredovanie evidujú najmä v napĺňaní práva osôb so zdravotným postihnutím na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu, ako aj v súvislosti s rešpektovaním rovnosti pred zákonom.

„Ešte stále je veľa zariadení sociálnych služieb rozhodnutím súdu ustanovených za opatrovníkov svojim klientom s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, ktorým súčasne poskytujú sociálnu službu. Dochádza tým k neprípustnému stretu záujmov samotného zariadenia, keď na jednej strane plní úlohy poskytovateľa sociálnej služby a na strane druhej realizuje za svojho klienta právne úkony,“ ozrejmila Stavrovská a dodala, že tak dochádza napríklad k situácii, keď zariadenie uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby samo so sebou.