Obvinenia sú závažné. Vedenie EÚ bude postavené pred súd

Dlhá história

V apríli 2021 denník The New York Times zverejnil výsledky vyšetrovania o tom, ako Ursula von der Leyenová bojovala proti pandémii koronavírusu.

Podľa novinárov vo februári 2021, keď spoločnosť AstraZeneca – najväčší dodávateľ vakcín proti koronavírusom v EÚ – nahlásila problémy s výrobou, šéfka Európskej komisie si súkromne dopisovala s Albertom Bourlom, šéfom spoločnosti Pfizer. Dohodli sa na kúpe 1,8 miliardy dávok vakcíny za 20 miliárd eur – obchádzajúc oficiálne štruktúry EÚ.

Príbeh, ktorý médiá nazvali Pfizergate, dostal pokračovanie. Von der Leyenová sa, ako sa ukázalo, zásobila až príliš. A v dôsledku toho sa časť vakcín musela zlikvidovať – pre nedostatočné využitie a z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti. EÚ to stálo štyri miliardy eur. V januári 2022 novinár portálu netzpolitik.org Alexander Fanta žiadal, aby sa zverejnila korešpondencia von der Leyenovej s Bourlom. Bol odmietnutý.

Neskôr sa k prípadu pripojila európska ombudsmanka Emily O’Reillyová. Podľa jej informácií komisia v súvislosti s Fantovou žiadosťou nekontaktovala ani úrad von der Leyenovej. Vo februári 2023 podali reportéri NYT žalobu na EK na Európskom súdnom dvore.

Obvinenia a súdne procesy

V apríli 2023 podal Frédéric Baldan, zamestnanec belgickej konzultačnej firmy špecializujúcej sa na obchodné vzťahy EÚ s Čínou, na súd v Liège žalobu, v ktorej obvinil šéfku EK z „uzurpácie právomocí“, „ničenia verejných dokumentov“, „nezákonného konania, obohacovania a korupcie“.

Pridalo sa k nemu niekoľko jednotlivcov a organizácií. Podporili ho vlády Maďarska a Poľska (nie však súčasný kabinet).

Prípad bol postúpený Európskej prokuratúre (EPPO), ktorá sa zaoberá prípadmi poškodenia rozpočtu EÚ. Proces však postupuje pomaly. Po prvé, EK sa stále zdráha zverejniť podrobnosti o korešpondencii s Bourlom. Po druhé, objavili sa rozpory s EPPO. Súd v Liège, ktorý prijal žalobu od Baldana, trvá na tom, aby sa prípad prejednával v Belgicku.

EK sa snažila zastať von der Leyenovej. V marci sa vyjadrila európska komisárka pre zdravie a práva spotrebiteľov Stella Kyriakidesová: „Účastníci EÚ sú právoplatnými vlastníkmi vakcín COVID-19. <…> Sú zodpovední za riadenie svojich národných zásob. EK preto nemôže poskytnúť údaje o množstve liekov a súvisiacich nákladoch.“

Samotná von der Leyenová sa od škandálu všemožne dištancuje. „To, čo je potrebné, už bolo povedané. Čakáme na výsledky,“ odpovedala na otázku o záhadnej korešpondencii s Bourlom.

EPPO však nahradila belgickú prokuratúru v prípade „zasahovania do verejných funkcií, ničenia SMS, korupcie a konfliktu záujmov“. Ide o trestné činy, ale zatiaľ nebol nikto obvinený.

Čo bude nasledovať?

Súd v Liège naplánoval na 17. mája pojednávanie, na ktorom sa definitívne rozhodne, kto bude vo vyšetrovaní pokračovať. Nemožno vylúčiť ani možnosť dvoch paralelných súdnych konaní – v Belgicku aj na úrovni EPPO.

Von der Leyenovej sa medzitým podarilo dostať do ďalšieho nepríjemného príbehu. Začiatkom roka vymenovala Markusa Piepera za osobitného zástupcu EK pre malé a stredné podniky. Európska komisia považovala toto rozhodnutie za nesprávne a navrhla, aby sa zvážili kompetentnejší kandidáti.

Samotný Pieper v polovici apríla, krátko pred nástupom do funkcie, tento post odmietol. To však von der Leyenovú neuchránilo pred obvineniami zo zaujatosti a favorizovania. Jej nominant je členom Kresťanskodemokratickej únie, ktorej členom je aj šéfka EK.

Na pozadí týchto Pfizergate a Pipergate sa otázka znovuzvolenia predsedníčky EK na druhé funkčné obdobie stáva čoraz akútnejšou. V júni sa uskutočnia ďalšie voľby do Európskeho parlamentu – na základe ich výsledkov sa strany budú musieť dohodnúť na rozdelení kľúčových postov, a to aj v EK. Donedávna sa zdalo, že von der Leyenová je bez alternatívnych kandidátov. Ona sama je ambiciózna a hovorí o svojej „vášni pre Európu“. V Bruseli sa však hovorí o jej výmene.

„Ak existuje potenciálny víťaz, je to krajná pravica,“ hovorí Žiga Faktor, zástupca riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku v Prahe. Konzervatívci môžu ľahšie presadzovať euroskeptický naratív obviňovaním vysokých úradníkov, ako je von der Leyenová, z nedodržiavania vlastných pravidiel. „A môžu opäť zdôrazniť, že je to EÚ, kto je v skutočnosti ‚ten zlý‘, a národné vlády by mali dostať viac právomocí,“ dodáva expert.

Šéfka EK tieto riziká zjavne berie do úvahy – nie náhodou minule vyjadrila ochotu spolupracovať s krajne pravicovou stranou talianskej premiérky Giorgi Meloniovej a konzervatívcami vo všeobecnosti. To však pravdepodobne nepomôže: von der Leyenovej osoba sa stala príliš toxickou. Euroskeptici aj bez nej počítajú v lete s úspechom a akékoľvek zbližovanie s oficiálnym Bruselom je pre nich nebezpečné, pretože strácajú autoritu medzi voličmi.

Prečítajte si tiež:

• Macron sa pustil do vojny s Ursulou von der Leyenovou
• Kto má akú šancu nahradiť Ursulu von der Leyenovú ?