Môj profil 
Predplatné
Ten reagoval na výročnú správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), podľa ktorého bolo Slovensko vyšetrované v štyroch prípadoch. Dva z nich boli uzavreté s odporúčaniami pre zodpovedné úrady. Podľa štatistík OLAF-u skúmajúcich nezrovnalosti členských štátov pri čerpaní európskych štrukturálnych a investičných fondov a príspevkov na poľnohospodárstvo v rokoch 2013-2017 bolo v prípade Slovenska zistených 1672 podvodných a tiež nezneužiteľných nezrovnalostí. Ich finančný dosah bol vo výške 11,39 percenta z čerpaných platieb. OLAF v tomto období ukončil 16 vyšetrovaní s odporúčaniami pre zodpovedné úrady, čo malo 2,09-percentný dosah na celkové platby.
Slovenskú vládu pre zistenia OLAF-u kritizovala opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO). Správa úradu podľa jej slov poukazuje na neschopnosť slovenských vnútroštátnych orgánov odhaliť, vyšetriť a potrestať podvody spojené s eurofondmi, ako aj na vysokú chybovosť s obrovským finančným dopadom pre Slovensko. Tiež uviedla, že slovenský kabinet poškodzuje národné záujmy pri správe eurofondov a väčšina vyšetrovaní OLAF-u ide na Slovensku do stratena.
ÚV to odmieta. “Predmetné konštatovanie nezodpovedá skutočnosti. Vnútroštátne orgány na národnej úrovni pri kontrolách, resp. vyšetrovaniach, ktoré vykonávajú, odhaľujú podozrenia z nezrovnalostí pri čerpaní európskych štrukturálnych fondov. O tomto fakte jasne hovorí aj štatistický údaj poukazujúci, že SR detekovala 1672 nezrovnalostí, pričom priemer v EÚ predstavuje 1871 nezrovnalostí,” reagoval Tlačový a informačný odbor ÚV.
Podľa neho správa nepoukazuje na neschopnosť vnútroštátnych orgánov odhaliť podvody či konanie, ktoré indikuje možný podvod. “Hodnota 11,39 percenta vyjadruje nezrovnalosti odhalené, zaevidované a riešené vnútroštátnymi orgánmi vo vzťahu k deklarovaným platbám za obdobie 2013 až 2017. Nahlásené nezrovnalosti vychádzajú z kontrol vykonaných zo strany riadiacich orgánov, auditov ministerstva financií, iných kontrolných orgánov SR, auditov Európskej komisie a spätných overovaní,” ozrejmuje ÚV a ohradzuje sa voči záverom Remišovej, že slovenské vnútroštátne orgány nie sú schopné odhaľovať, vyšetriť a potrestať podvody spojené s eurofondmi.
Opozičná poslankyňa tiež uviedla, že OLAF poukazuje na veľké množstvo problémov týkajúcich sa dotácií v štrukturálnych fondoch a v poľnohospodárstve. “Slovensko je s veľkým náskokom ďaleko najhoršie zo všetkých krajín EÚ, pretože zistenia sa týkajú viac ako 11 percent všetkých platieb za skúmané obdobie. Priemerný finančný dopad v EÚ je 1,8 percenta a v susednom Poľsku či Maďarsku je to ešte menej,” upozornila Remišová.
ÚV reaguje, že podiel 11,39 percenta oznámených nezrovnalostí na platbách z rozpočtu EÚ tvoria iniciálne, resp. prvotné hlásenia prípadov podozrenia z nezrovnalostí a prípadov v počiatočnom preverovaní na národnej úrovni a ich následné aktualizácie.
Úrad vlády odmietol aj tvrdenie, že až 82 percent prípadov, ktoré OLAF vyšetrí a výsledky vyšetrovania odovzdá slovenským vnútroštátnym orgánom, ide do stratena. “Externé vyšetrovania OLAF-u v Slovenskej republike prebiehajú v zmysle platnej európskej a národnej legislatívy a o výsledkoch tohto vyšetrovania sú všetky kompetentné orgány oboznámené a sú povinné v danom prípade konať. Čo sa týka vyšetrovania, teda trestnoprávneho rozmeru riešenia nezrovnalostí, OLAF nie je kompetentný sa vyjadrovať k uvedenej problematike. V prípade, ak v štádiu vysporiadania nezrovnalostí vznikne podozrenie z trestného činu, celý proces prechádza do trestnoprávnej roviny, kde v rámci jednotlivých štádií trestného konania o tom, či bol spáchaný trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, rozhoduje súd,” dodal ÚV.
.JPG)
.jpg)
