Bratislava 24. marca (TASR/HSP/Foto:TASR)
Kresťania vystúpili verejne proti komunistickému režimu. Bol to dovtedy najväčší protikomunistický protest
Sviečková manifestácia, ku ktorej došlo pred 25 rokmi 25. marca 1988, bola najvýznamnejším verejným protestom občanov proti normalizačnému komunistickému režimu, keď veriaci aj neveriaci občania na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave so zapálenou sviečkou v ruke manifestovali za občiansku aj náboženskú slobodu. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák. ÚPN chystá k okrúhlemu výročiu sériu podujatí.
Podľa Krajňáka napriek závanu Gorbačovovej perestrojky zasiahli mocenské a represívne zložky bývalého Československa brutálnou silou proti modliacim sa pokojným občanom. “Napriek vyhrážkam zo strany mocných, napriek ich dezinformáciám a intenzívnemu zastrašovaniu zhromaždení občania vyslali celému svetu jednoznačné posolstvo viery, odvahy a statočnosti. Napokon až po Novembri ’89 sme sa na základe vyšetrovania dozvedeli, že kordón policajných oddielov bol okrem obuškov vyzbrojený aj ostrými nábojmi, ktoré našťastie neboli použité,” informoval šéf ÚPN. Pripomenul tiež skutočnosť, že šoféri polievacích áut dostali za ich mimoriadnu službu odmenu 200 korún a montérky.
“V krátkom čase sa Sviečková manifestácia stala udalosťou, o ktorej hovoril celý svet. Udalosťou, ku ktorej sa môžeme s hrdosťou prihlásiť, pričom 25. marec sa právom stal pamätným dňom SR. Posolstvo zhromaždených občanov rezonuje už 25 rokov a je aj úlohou ÚPN, aby sme si ho pripomínali aj naďalej,” dodal Krajňák.
Autor myšlienky Sviečkovej manifestácie a bývalý hokejový reprezentant Marián Šťastný pripomenul, že v roku 1987 bol zvolený do Svetového kongresu Slovákov za výkonného podpredsedu. “Od začiatku bolo mojím cieľom zblížiť Svetový kongres Slovákov so Slovenskom a naopak. V tej dobe prišla na svet myšlienka Sviečkovej manifestácie. V mojom záujme bolo, aby na tejto aktivite participovalo čo najväčšie množstvo ľudí. Nad manifestáciou som začal premýšľať sám, ale nechcel som vyniknúť ako individualista,” priznal.
Podujatia organizované ÚPN sú naplánované na pondelok 25. marca. Všetky sa uskutočnia v priestoroch Historického múzea Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade. Na vedeckom seminári poprední slovenskí a českí historici prednesú príspevky nielen o samotnej Sviečkovej manifestácii, ale aj o širšom kontexte vtedajšej situácie.
Popoludní o 13.30 hod. sa uskutoční diskusia aktérov historických udalostí. Medzi nimi bude aj autor nápadu zorganizovať manifestáciu Marián Šťastný či bývalý predseda Spolku Slovákov vo Švajčiarsku Pavol Arnold. Diskusie sa zúčastnia aj aktivisti tajnej cirkvi a bývalí disidenti Július Brocka, Ladislav Stromček a Anton Selecký, ktorí boli prítomní na Hviezdoslavovom námestí a zažili atmosféru manifestácie na vlastnej koži. Podarilo sa im informovať zahraničné rozhlasové stanice, ktoré priniesli spravodajstvo o manifestácii už pár hodín po jej ukončení.
Podujatia ÚPN vyvrcholia vernisážou výstavy s názvom “Sviečková manifestácia 25. marca 1988”, ktorá začne o 15. hodine. Ide o prvú výstavu, ktorá sa venuje problematike manifestácie komplexne. Návštevníci si môžu pozrieť aj dobové exponáty, ako sú zbierky samizdatovej či pašovanej literatúry, ale aj exponáty zo súkromných zbierok bývalých disidentov a aktivistov tajnej cirkvi.
Sviečková manifestácia sa stala najväčším verejným vystúpením proti komunistickému režimu vo vtedajšej ČSSR od roku 1969. Zišli sa na nej tisícky občanov z hlavného mesta i ďalších miest a obcí Slovenska. Manifestáciu neprekazilo ani jazdenie obrnených transportérov po meste, obmedzenia v hromadnej mestskej a prímestskej doprave, ani ďalšie opatrenia vtedajšej moci.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe videozáznam, fotoreportáž a zvukový záznam.