Boris Susko: Minuloročná správa Európskej komisie o stave právneho štátu v SR je určitým pokrokom

Susko priznal, že na niektoré veci z minuloročnej správy mal rezort spravodlivosti kritický pohľad, ktorý vyjadrili v odpovedi na ňu. Ako spresnil, výhrady mali napríklad k metodológii vypracovania správy.

„Napríklad zistenia, ktoré v tejto správe sú, sa už následne s jednotlivými členskými štátmi a ich vládnou reprezentáciou ďalej nekonzultujú, takže máme aj výhrady k samotnej metodológii spracovania tejto správy, aj ku konkrétnym veciam,“ vysvetlil Susko.

Jedna z vecí, ktoré sa podľa Suska Európskej komisii nepodarilo vysvetliť, je používanie paragrafu 363 Trestného poriadku, podľa ktorého generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Pri komunikácii s Európskou komisiou rezort spravodlivosti podľa Suska zistil, že komisia nemá správne informácie o tom, ako sa toto ustanovenie používa.

„Podľa nich môže generálny prokurátor takýmto spôsobom zastaviť trestné stíhanie. Alebo, že nie je možné nejakým spôsobom pokračovať v trestnom stíhaní a podobne,“ interpretoval Susko.

Ako vysvetlil, paragraf 363 Trestného poriadku je ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že generálny prokurátor, ak zistí, že v procese vyšetrovania došlo k nejakému nezákonnému postupu, tento nezákonný postup môže uznesením zrušiť a prikázať prokurátorovi, aby postupoval a vyšetroval takýto skutok opakovane zákonným spôsobom.

„To, čo vytýka nám Európska komisia, že by to mal robiť súd, tam je problém v tom, že ak by súd povedal, že takéto konanie je nezákonné, tak by to bola tzv. res judicata, tzn. prekážka rozhodnutej veci a v danom konaní by sa už nemohlo znova pokračovať, čiže takýto páchateľ by už nemohol byť nikdy odsúdený. Pri použití paragrafu 363 nejde o zastavenie trestného stíhania, to je tá mylná informácia, ide len o to, že generálny prokurátor môže zrušiť uznesenie napríklad o vznesení obvinenia, pokiaľ bolo získané a zadovážené nezákonným spôsobom,“ opísal Susko.

Myslí si, že takéto právo generálneho prokurátora je správne ak zistí, že došlo k nejakému nezákonnému postupu, aby sa to zopakovalo a urobilo zákonným postupom. Podľa ministra sa to však zatiaľ Európskej komisii nepodarilo vysvetliť.

Problém vidí Susko aj v tom, že Európska komisia pri vypracovaní správ častokrát komunikuje so subjektmi, ktoré nie sú vládne inštitúcie, ale rôzne mimovládne organizácie. Tie podľa Suska predkladajú EK rôzne dezinformácie.

„Toto je vec, ktorú sme kritizovali v správe, keď sme písali vyjadrenie,“ doplnil Susko.

Podľa jeho názoru by si EK mala všetky zozbierané informácie odkonzultovať s oficiálnymi štátnymi inštitúciami a verifikovať ich, nie automaticky brať ako fakt.